Vishnu Sahasranamam | विष्णु सहस्त्रनाम
Vishnu Sahasranamam Sanskrit Lyrics
श्रीविष्णुसहस्रनामस्तोत्रम्(shri vishnu sahasranamam) ॐ श्रीपरमात्मने नमः । नारायणं नमस्कृत्य नरं चैव नरोत्तमम् । देवीं सरस्वतीं व्यासं ततो जयमुदीरयेत् ॥ ॐ अथ सकलसौभाग्यदायकं श्रीविष्णुसहस्रनामस्तोत्रम् । हरिः ॐ ॥ शुक्लाम्बरधरं विष्णुं शशिवर्णं चतुर्भुजम् । प्रसन्नवदनं ध्यायेत् सर्वविघ्नोपशान्तये ॥ १॥ यस्य द्विरदवक्त्राद्याः पारिषद्याः परः शतम् । विघ्नं निघ्नन्ति सततं विष्वक्सेनं तमाश्रये ॥ २॥ व्यासं वसिष्ठनप्तारं शक्तेः पौत्रमकल्मषम् । पराशरात्मजं वन्दे शुकतातं तपोनिधिम् ॥ ३॥ व्यासाय विष्णुरूपाय व्यासरूपाय विष्णवे । नमो वै ब्रह्मनिधये वासिष्ठाय नमो नमः ॥ ४॥ अविकाराय शुद्धाय नित्याय परमात्मने । सदैकरूपरूपाय विष्णवे सर्वजिष्णवे ॥ ५॥ यस्य स्मरणमात्रेण जन्मसंसारबन्धनात् । विमुच्यते नमस्तस्मै विष्णवे प्रभविष्णवे ॥ ६॥ (नमः समस्तभूतानामादिभूताय भूभृते । अनेकरूपरूपाय विष्णवे प्रभविष्णवे ॥) ॐ नमो विष्णवे प्रभविष्णवे ॥ श्रीवैशम्पायन उवाच --- श्रुत्वा धर्मानशेषेण पावनानि च सर्वशः । युधिष्ठिरः शान्तनवं पुनरेवाभ्यभाषत ॥ ७॥ युधिष्ठिर उवाच --- किमेकं दैवतं लोके किं वाप्येकं परायणम् । स्तुवन्तः कं कमर्चन्तः प्राप्नुयुर्मानवाः शुभम् ॥ ८॥ को धर्मः सर्वधर्माणां भवतः परमो मतः । किं जपन्मुच्यते जन्तुर्जन्मसंसारबन्धनात् ॥ ९॥ भीष्म उवाच --- जगत्प्रभुं देवदेवमनन्तं पुरुषोत्तमम् । स्तुवन् नामसहस्रेण पुरुषः सततोत्थितः ॥ १०॥ तमेव चार्चयन्नित्यं भक्त्या पुरुषमव्ययम् । ध्यायन् स्तुवन् नमस्यंश्च यजमानस्तमेव च ॥ ११॥ अनादिनिधनं विष्णुं सर्वलोकमहेश्वरम् । लोकाध्यक्षं स्तुवन्नित्यं सर्वदुःखातिगो भवेत् ॥ १२॥ ब्रह्मण्यं सर्वधर्मज्ञं लोकानां कीर्तिवर्धनम् । लोकनाथं महद्भूतं सर्वभूतभवोद्भवम् ॥ १३॥ एष मे सर्वधर्माणां धर्मोऽधिकतमो मतः । यद्भक्त्या पुण्डरीकाक्षं स्तवैरर्चेन्नरः सदा ॥ १४॥ परमं यो महत्तेजः परमं यो महत्तपः । परमं यो महद्ब्रह्म परमं यः परायणम् ॥ १५॥ पवित्राणां पवित्रं यो मङ्गलानां च मङ्गलम् । दैवतं दैवतानां च भूतानां योऽव्ययः पिता ॥ १६॥ यतः सर्वाणि भूतानि भवन्त्यादियुगागमे । यस्मिंश्च प्रलयं यान्ति पुनरेव युगक्षये ॥ १७॥ तस्य लोकप्रधानस्य जगन्नाथस्य भूपते । विष्णोर्नामसहस्रं मे शृणु पापभयापहम् ॥ १८॥ यानि नामानि गौणानि विख्यातानि महात्मनः । ऋषिभिः परिगीतानि तानि वक्ष्यामि भूतये ॥ १९॥ ऋषिर्नाम्नां सहस्रस्य वेदव्यासो महामुनिः । छन्दोऽनुष्टुप् तथा देवो भगवान् देवकीसुतः ॥ २०॥ अमृतांशूद्भवो बीजं शक्तिर्देवकीनन्दनः । त्रिसामा हृदयं तस्य शान्त्यर्थे विनियोज्यते ॥ २१॥ विष्णुं जिष्णुं महाविष्णुं प्रभविष्णुं महेश्वरम् । अनेकरूपदैत्यान्तं नमामि पुरुषोत्तमम् ॥ २२॥ पूर्वन्यासः श्रीवेदव्यास उवाच --- ॐ अस्य श्रीविष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रमहामन्त्रस्य । श्रीवेदव्यासो भगवान् ऋषिः । अनुष्टुप् छन्दः । श्रीमहाविष्णुः परमात्मा श्रीमन्नारायणो देवता । अमृतांशूद्भवो भानुरिति बीजम् । देवकीनन्दनः स्रष्टेति शक्तिः । उद्भवः क्षोभणो देव इति परमो मन्त्रः । शङ्खभृन्नन्दकी चक्रीति कीलकम् । शार्ङ्गधन्वा गदाधर इत्यस्त्रम् । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्य इति नेत्रम् । त्रिसामा सामगः सामेति कवचम् । आनन्दं परब्रह्मेति योनिः । ऋतुः सुदर्शनः काल इति दिग्बन्धः । श्रीविश्वरूप इति ध्यानम् । श्रीमहाविष्णुप्रीत्यर्थे सहस्रनामस्तोत्रपाठे विनियोगः ॥ अथ न्यासः । ॐ शिरसि वेदव्यासर्षये नमः । मुखे अनुष्टुप्छन्दसे नमः । हृदि श्रीकृष्णपरमात्मदेवतायै नमः । गुह्ये अमृतांशूद्भवो भानुरिति बीजाय नमः । पादयोर्देवकीनन्दनः स्रष्टेति शक्तये नमः । सर्वाङ्गे शङ्खभृन्नन्दकी चक्रीति कीलकाय नमः । करसम्पूटे मम श्रीकृष्णप्रीत्यर्थे जपे विनियोगः ॥ इति ऋष्यादिन्यासः ॥ अथ करन्यासः । ॐ विश्वं विष्णुर्वषट्कार इत्यङ्गुष्ठाभ्यां नमः । अमृतांशूद्भवो भानुरिति तर्जनीभ्यां नमः । ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद्ब्रह्मेति मध्यमाभ्यां नमः । सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्य इत्यनामिकाभ्यां नमः । निमिषोऽनिमिषः स्रग्वीति कनिष्ठिकाभ्यां नमः । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्य इति करतलकरपृष्ठाभ्यां नमः । इति करन्यासः ॥ अथ षडङ्गन्यासः । ॐ विश्वं विष्णुर्वषट्कार इति हृदयाय नमः । अमृतांशूद्भवो भानुरिति शिरसे स्वाहा । ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद्ब्रह्मेति शिखायै वषट् । सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्य इति कवचाय हुम् । निमिषोऽनिमिषः स्रग्वीति नेत्रत्रयाय वौषट् । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्य इत्यस्त्राय फट् । (Alternatively सुव्रतः सुमुखः सूक्ष्मेति ज्ञानाय हृदयाय नमः । सहस्रमूर्धा विश्वात्मेति ऐश्वराय शिरसे स्वाहा । सहस्रार्चिः सप्तजिह्वेति शक्त्यै शिखायै वषट् । त्रिसामा सामगः सामेति बलाय कवचाय हुम् । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्य इति तेजसे नेत्रत्रयाय वौषट् । शार्ङ्गधन्वा गदाधर इति वीर्याय अस्त्राय फट् । ऋतुः सुदर्शनः काल इति भूर्भुवःसुवरोमिति दिग्बन्धः ॥) इति षडङ्गन्यासः ॥ श्रीकृष्णप्रीत्यर्थे विष्णोर्दिव्यसहस्रनामजपमहं करिष्ये इति सङ्कल्पः । अथ ध्यानम् । क्षीरोदन्वत्प्रदेशे शुचिमणिविलसत्सैकते मौक्तिकानां मालाकॢप्तासनस्थः स्फटिकमणिनिभैर्मौक्तिकैर्मण्डिताङ्गः । शुभ्रैरभ्रैरदभ्रैरुपरिविरचितैर्मुक्तपीयूषवर्षै- रानन्दी नः पुनीयादरिनलिनगदाशङ्खपाणिर्मुकुन्दः ॥ १॥ भूः पादौ यस्य नाभिर्वियदसुरनिलश्चन्द्रसूर्यौ च नेत्रे कर्णावाशाः शिरो द्यौर्मुखमपि दहनो यस्य वास्तेयमब्धिः । अन्तःस्थं यस्य विश्वं सुरनरखगगोभोगिगन्धर्वदैत्यैः चित्रं रंरम्यते तं त्रिभुवनवपुषं विष्णुमीशं नमामि ॥ २॥ ॐ नमो भगवते वासुदेवाय ॥ ॐ शान्ताकारं भुजगशयनं पद्मनाभं सुरेशं विश्वाधारं गगनसदृशं मेघवर्णं शुभाङ्गम् । लक्ष्मीकान्तं कमलनयनं योगिभिर्ध्यानगम्यं (योगिहृद्ध्यानगम्यम्) वन्दे विष्णुं भवभयहरं सर्वलोकैकनाथम् ॥ ३॥ मेघश्यामं पीतकौशेयवासं श्रीवत्साङ्कं कौस्तुभोद्भासिताङ्गम् । पुण्योपेतं पुण्डरीकायताक्षं विष्णुं वन्दे सर्वलोकैकनाथम् ॥ ४॥ नमः समस्तभूतानामादिभूताय भूभृते । अनेकरूपरूपाय विष्णवे प्रभविष्णवे ॥ ५॥ सशङ्खचक्रं सकिरीटकुण्डलं सपीतवस्त्रं सरसीरुहेक्षणम् । सहारवक्षःस्थलकौस्तुभश्रियं (स्थलशोभिकौस्तुभम्) नमामि विष्णुं शिरसा चतुर्भुजम् ॥ ६॥ छायायां पारिजातस्य हेमसिंहासनोपरि आसीनमम्बुदश्याममायताक्षमलंकृतम् । चन्द्राननं चतुर्बाहुं श्रीवत्साङ्कितवक्षसं रुक्मिणीसत्यभामाभ्यां सहितं कृष्णमाश्रये ॥ ७॥ स्तोत्रम् हरिः ॐ । ॐ विश्वं विष्णुर्वषट्कारो भूतभव्यभवत्प्रभुः । भूतकृद्भूतभृद्भावो भूतात्मा भूतभावनः ॥ १॥ पूतात्मा परमात्मा च मुक्तानां परमा गतिः । अव्ययः पुरुषः साक्षी क्षेत्रज्ञोऽक्षर एव च ॥ २॥ योगो योगविदां नेता प्रधानपुरुषेश्वरः । नारसिंहवपुः श्रीमान् केशवः पुरुषोत्तमः ॥ ३॥ सर्वः शर्वः शिवः स्थाणुर्भूतादिर्निधिरव्ययः । सम्भवो भावनो भर्ता प्रभवः प्रभुरीश्वरः ॥ ४॥ स्वयम्भूः शम्भुरादित्यः पुष्कराक्षो महास्वनः । अनादिनिधनो धाता विधाता धातुरुत्तमः ॥ ५॥ अप्रमेयो हृषीकेशः पद्मनाभोऽमरप्रभुः । विश्वकर्मा मनुस्त्वष्टा स्थविष्ठः स्थविरो ध्रुवः ॥ ६॥ अग्राह्यः शाश्वतः कृष्णो लोहिताक्षः प्रतर्दनः । प्रभूतस्त्रिककुब्धाम पवित्रं मङ्गलं परम् ॥ ७॥ ईशानः प्राणदः प्राणो ज्येष्ठः श्रेष्ठः प्रजापतिः । हिरण्यगर्भो भूगर्भो माधवो मधुसूदनः ॥ ८॥ ईश्वरो विक्रमी धन्वी मेधावी विक्रमः क्रमः । अनुत्तमो दुराधर्षः कृतज्ञः कृतिरात्मवान् ॥ ९॥ सुरेशः शरणं शर्म विश्वरेताः प्रजाभवः । अहः संवत्सरो व्यालः प्रत्ययः सर्वदर्शनः ॥ १०॥ अजः सर्वेश्वरः सिद्धः सिद्धिः सर्वादिरच्युतः । वृषाकपिरमेयात्मा सर्वयोगविनिःसृतः ॥ ११॥ वसुर्वसुमनाः सत्यः समात्माऽसम्मितः समः । अमोघः पुण्डरीकाक्षो वृषकर्मा वृषाकृतिः ॥ १२॥ रुद्रो बहुशिरा बभ्रुर्विश्वयोनिः शुचिश्रवाः । अमृतः शाश्वतस्थाणुर्वरारोहो महातपाः ॥ १३॥ सर्वगः सर्वविद्भानुर्विष्वक्सेनो जनार्दनः । वेदो वेदविदव्यङ्गो वेदाङ्गो वेदवित् कविः ॥ १४॥ लोकाध्यक्षः सुराध्यक्षो धर्माध्यक्षः कृताकृतः । चतुरात्मा चतुर्व्यूहश्चतुर्दंष्ट्रश्चतुर्भुजः ॥ १५॥ भ्राजिष्णुर्भोजनं भोक्ता सहिष्णुर्जगदादिजः । अनघो विजयो जेता विश्वयोनिः पुनर्वसुः ॥ १६॥ उपेन्द्रो वामनः प्रांशुरमोघः शुचिरूर्जितः । अतीन्द्रः सङ्ग्रहः सर्गो धृतात्मा नियमो यमः ॥ १७॥ वेद्यो वैद्यः सदायोगी वीरहा माधवो मधुः । अतीन्द्रियो महामायो महोत्साहो महाबलः ॥ १८॥ महाबुद्धिर्महावीर्यो महाशक्तिर्महाद्युतिः । अनिर्देश्यवपुः श्रीमानमेयात्मा महाद्रिधृक् ॥ १९॥ महेष्वासो महीभर्ता श्रीनिवासः सतां गतिः । अनिरुद्धः सुरानन्दो गोविन्दो गोविदां पतिः ॥ २०॥ मरीचिर्दमनो हंसः सुपर्णो भुजगोत्तमः । हिरण्यनाभः सुतपाः पद्मनाभः प्रजापतिः ॥ २१॥ अमृत्युः सर्वदृक् सिंहः सन्धाता सन्धिमान् स्थिरः । अजो दुर्मर्षणः शास्ता विश्रुतात्मा सुरारिहा ॥ २२॥ गुरुर्गुरुतमो धाम सत्यः सत्यपराक्रमः । निमिषोऽनिमिषः स्रग्वी वाचस्पतिरुदारधीः ॥ २३॥ अग्रणीर्ग्रामणीः श्रीमान् न्यायो नेता समीरणः । सहस्रमूर्धा विश्वात्मा सहस्राक्षः सहस्रपात् ॥ २४॥ आवर्तनो निवृत्तात्मा संवृतः सम्प्रमर्दनः । अहः संवर्तको वह्निरनिलो धरणीधरः ॥ २५॥ सुप्रसादः प्रसन्नात्मा विश्वधृग्विश्वभुग्विभुः । सत्कर्ता सत्कृतः साधुर्जह्नुर्नारायणो नरः ॥ २६॥ असङ्ख्येयोऽप्रमेयात्मा विशिष्टः शिष्टकृच्छुचिः । सिद्धार्थः सिद्धसङ्कल्पः सिद्धिदः सिद्धिसाधनः ॥ २७॥ वृषाही वृषभो विष्णुर्वृषपर्वा वृषोदरः । वर्धनो वर्धमानश्च विविक्तः श्रुतिसागरः ॥ २८॥ सुभुजो दुर्धरो वाग्मी महेन्द्रो वसुदो वसुः । नैकरूपो बृहद्रूपः शिपिविष्टः प्रकाशनः ॥ २९॥ ओजस्तेजोद्युतिधरः प्रकाशात्मा प्रतापनः । ऋद्धः स्पष्टाक्षरो मन्त्रश्चन्द्रांशुर्भास्करद्युतिः ॥ ३०॥ अमृतांशूद्भवो भानुः शशबिन्दुः सुरेश्वरः । औषधं जगतः सेतुः सत्यधर्मपराक्रमः ॥ ३१॥ भूतभव्यभवन्नाथः पवनः पावनोऽनलः । कामहा कामकृत्कान्तः कामः कामप्रदः प्रभुः ॥ ३२॥ युगादिकृद्युगावर्तो नैकमायो महाशनः । अदृश्यो व्यक्तरूपश्च सहस्रजिदनन्तजित् ॥ ३३॥ इष्टोऽविशिष्टः शिष्टेष्टः शिखण्डी नहुषो वृषः । क्रोधहा क्रोधकृत्कर्ता विश्वबाहुर्महीधरः ॥ ३४॥ अच्युतः प्रथितः प्राणः प्राणदो वासवानुजः । अपांनिधिरधिष्ठानमप्रमत्तः प्रतिष्ठितः ॥ ३५॥ स्कन्दः स्कन्दधरो धुर्यो वरदो वायुवाहनः । वासुदेवो बृहद्भानुरादिदेवः पुरन्दरः ॥ ३६॥ अशोकस्तारणस्तारः शूरः शौरिर्जनेश्वरः । अनुकूलः शतावर्तः पद्मी पद्मनिभेक्षणः ॥ ३७॥ पद्मनाभोऽरविन्दाक्षः पद्मगर्भः शरीरभृत् । महर्द्धिरृद्धो वृद्धात्मा महाक्षो गरुडध्वजः ॥ ३८॥ अतुलः शरभो भीमः समयज्ञो हविर्हरिः । सर्वलक्षणलक्षण्यो लक्ष्मीवान् समितिञ्जयः ॥ ३९॥ विक्षरो रोहितो मार्गो हेतुर्दामोदरः सहः । महीधरो महाभागो वेगवानमिताशनः ॥ ४०॥ उद्भवः क्षोभणो देवः श्रीगर्भः परमेश्वरः । करणं कारणं कर्ता विकर्ता गहनो गुहः ॥ ४१॥ व्यवसायो व्यवस्थानः संस्थानः स्थानदो ध्रुवः । परर्द्धिः परमस्पष्टस्तुष्टः पुष्टः शुभेक्षणः ॥ ४२॥ रामो विरामो विरजो मार्गो नेयो नयोऽनयः । (विरामो विरतो) वीरः शक्तिमतां श्रेष्ठो धर्मो धर्मविदुत्तमः ॥ ४३॥ वैकुण्ठः पुरुषः प्राणः प्राणदः प्रणवः पृथुः । हिरण्यगर्भः शत्रुघ्नो व्याप्तो वायुरधोक्षजः ॥ ४४॥ ऋतुः सुदर्शनः कालः परमेष्ठी परिग्रहः । उग्रः संवत्सरो दक्षो विश्रामो विश्वदक्षिणः ॥ ४५॥ विस्तारः स्थावरस्थाणुः प्रमाणं बीजमव्ययम् । अर्थोऽनर्थो महाकोशो महाभोगो महाधनः ॥ ४६॥ अनिर्विण्णः स्थविष्ठोऽभूर्धर्मयूपो महामखः । नक्षत्रनेमिर्नक्षत्री क्षमः क्षामः समीहनः ॥ ४७॥ यज्ञ इज्यो महेज्यश्च क्रतुः सत्रं सतां गतिः । सर्वदर्शी विमुक्तात्मा सर्वज्ञो ज्ञानमुत्तमम् ॥ ४८॥ सुव्रतः सुमुखः सूक्ष्मः सुघोषः सुखदः सुहृत् । मनोहरो जितक्रोधो वीरबाहुर्विदारणः ॥ ४९॥ स्वापनः स्ववशो व्यापी नैकात्मा नैककर्मकृत् । वत्सरो वत्सलो वत्सी रत्नगर्भो धनेश्वरः ॥ ५०॥ धर्मगुब्धर्मकृद्धर्मी सदसत्क्षरमक्षरम् । अविज्ञाता सहस्रांशुर्विधाता कृतलक्षणः ॥ ५१॥ गभस्तिनेमिः सत्त्वस्थः सिंहो भूतमहेश्वरः । आदिदेवो महादेवो देवेशो देवभृद्गुरुः ॥ ५२॥ उत्तरो गोपतिर्गोप्ता ज्ञानगम्यः पुरातनः । शरीरभूतभृद्भोक्ता कपीन्द्रो भूरिदक्षिणः ॥ ५३॥ सोमपोऽमृतपः सोमः पुरुजित्पुरुसत्तमः । विनयो जयः सत्यसन्धो दाशार्हः सात्वताम्पतिः ॥ ५४॥ (विनियो जयः) जीवो विनयिता साक्षी मुकुन्दोऽमितविक्रमः । अम्भोनिधिरनन्तात्मा महोदधिशयोऽन्तकः ॥ ५५॥ अजो महार्हः स्वाभाव्यो जितामित्रः प्रमोदनः । आनन्दो नन्दनो नन्दः सत्यधर्मा त्रिविक्रमः ॥ ५६॥ महर्षिः कपिलाचार्यः कृतज्ञो मेदिनीपतिः । त्रिपदस्त्रिदशाध्यक्षो महाशृङ्गः कृतान्तकृत् ॥ ५७॥ महावराहो गोविन्दः सुषेणः कनकाङ्गदी । गुह्यो गभीरो गहनो गुप्तश्चक्रगदाधरः ॥ ५८॥ वेधाः स्वाङ्गोऽजितः कृष्णो दृढः सङ्कर्षणोऽच्युतः । वरुणो वारुणो वृक्षः पुष्कराक्षो महामनाः ॥ ५९॥ भगवान् भगहाऽऽनन्दी वनमाली हलायुधः । आदित्यो ज्योतिरादित्यः सहिष्णुर्गतिसत्तमः ॥ ६०॥ सुधन्वा खण्डपरशुर्दारुणो द्रविणप्रदः । दिवस्पृक् सर्वदृग्व्यासो वाचस्पतिरयोनिजः ॥ ६१॥ (दिविस्पृक्) त्रिसामा सामगः साम निर्वाणं भेषजं भिषक् । संन्यासकृच्छमः शान्तो निष्ठा शान्तिः परायणम् ॥ ६२॥ शुभाङ्गः शान्तिदः स्रष्टा कुमुदः कुवलेशयः । गोहितो गोपतिर्गोप्ता वृषभाक्षो वृषप्रियः ॥ ६३॥ अनिवर्ती निवृत्तात्मा सङ्क्षेप्ता क्षेमकृच्छिवः । श्रीवत्सवक्षाः श्रीवासः श्रीपतिः श्रीमतांवरः ॥ ६४॥ श्रीदः श्रीशः श्रीनिवासः श्रीनिधिः श्रीविभावनः । श्रीधरः श्रीकरः श्रेयः श्रीमाँल्लोकत्रयाश्रयः ॥ ६५॥ स्वक्षः स्वङ्गः शतानन्दो नन्दिर्ज्योतिर्गणेश्वरः । विजितात्माऽविधेयात्मा सत्कीर्तिश्छिन्नसंशयः ॥ ६६॥ उदीर्णः सर्वतश्चक्षुरनीशः शाश्वतस्थिरः । भूशयो भूषणो भूतिर्विशोकः शोकनाशनः ॥ ६७॥ अर्चिष्मानर्चितः कुम्भो विशुद्धात्मा विशोधनः । अनिरुद्धोऽप्रतिरथः प्रद्युम्नोऽमितविक्रमः ॥ ६८॥ कालनेमिनिहा वीरः शौरिः शूरजनेश्वरः । त्रिलोकात्मा त्रिलोकेशः केशवः केशिहा हरिः ॥ ६९॥ कामदेवः कामपालः कामी कान्तः कृतागमः । अनिर्देश्यवपुर्विष्णुर्वीरोऽनन्तो धनञ्जयः ॥ ७०॥ ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद् ब्रह्मा ब्रह्म ब्रह्मविवर्धनः । ब्रह्मविद् ब्राह्मणो ब्रह्मी ब्रह्मज्ञो ब्राह्मणप्रियः ॥ ७१॥ महाक्रमो महाकर्मा महातेजा महोरगः । महाक्रतुर्महायज्वा महायज्ञो महाहविः ॥ ७२॥ स्तव्यः स्तवप्रियः स्तोत्रं स्तुतिः स्तोता रणप्रियः । पूर्णः पूरयिता पुण्यः पुण्यकीर्तिरनामयः ॥ ७३॥ मनोजवस्तीर्थकरो वसुरेता वसुप्रदः । वसुप्रदो वासुदेवो वसुर्वसुमना हविः ॥ ७४॥ सद्गतिः सत्कृतिः सत्ता सद्भूतिः सत्परायणः । शूरसेनो यदुश्रेष्ठः सन्निवासः सुयामुनः ॥ ७५॥ भूतावासो वासुदेवः सर्वासुनिलयोऽनलः । दर्पहा दर्पदो दृप्तो दुर्धरोऽथापराजितः ॥ ७६॥ विश्वमूर्तिर्महामूर्तिर्दीप्तमूर्तिरमूर्तिमान् । अनेकमूर्तिरव्यक्तः शतमूर्तिः शताननः ॥ ७७॥ एको नैकः सवः कः किं यत् तत्पदमनुत्तमम् । लोकबन्धुर्लोकनाथो माधवो भक्तवत्सलः ॥ ७८॥ सुवर्णवर्णो हेमाङ्गो वराङ्गश्चन्दनाङ्गदी । वीरहा विषमः शून्यो घृताशीरचलश्चलः ॥ ७९॥ अमानी मानदो मान्यो लोकस्वामी त्रिलोकधृक् । सुमेधा मेधजो धन्यः सत्यमेधा धराधरः ॥ ८०॥ तेजोवृषो द्युतिधरः सर्वशस्त्रभृतां वरः । प्रग्रहो निग्रहो व्यग्रो नैकशृङ्गो गदाग्रजः ॥ ८१॥ चतुर्मूर्तिश्चतुर्बाहुश्चतुर्व्यूहश्चतुर्गतिः । चतुरात्मा चतुर्भावश्चतुर्वेदविदेकपात् ॥ ८२॥ समावर्तोऽनिवृत्तात्मा दुर्जयो दुरतिक्रमः । दुर्लभो दुर्गमो दुर्गो दुरावासो दुरारिहा ॥ ८३॥ शुभाङ्गो लोकसारङ्गः सुतन्तुस्तन्तुवर्धनः । इन्द्रकर्मा महाकर्मा कृतकर्मा कृतागमः ॥ ८४॥ उद्भवः सुन्दरः सुन्दो रत्ननाभः सुलोचनः । अर्को वाजसनः शृङ्गी जयन्तः सर्वविज्जयी ॥ ८५॥ सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्यः सर्ववागीश्वरेश्वरः । महाह्रदो महागर्तो महाभूतो महानिधिः ॥ ८६॥ कुमुदः कुन्दरः कुन्दः पर्जन्यः पावनोऽनिलः । अमृताशोऽमृतवपुः सर्वज्ञः सर्वतोमुखः ॥ ८७॥ सुलभः सुव्रतः सिद्धः शत्रुजिच्छत्रुतापनः । न्यग्रोधोऽदुम्बरोऽश्वत्थश्चाणूरान्ध्रनिषूदनः ॥ ८८॥ सहस्रार्चिः सप्तजिह्वः सप्तैधाः सप्तवाहनः । अमूर्तिरनघोऽचिन्त्यो भयकृद्भयनाशनः ॥ ८९॥ अणुर्बृहत्कृशः स्थूलो गुणभृन्निर्गुणो महान् । अधृतः स्वधृतः स्वास्यः प्राग्वंशो वंशवर्धनः ॥ ९०॥ भारभृत् कथितो योगी योगीशः सर्वकामदः । आश्रमः श्रमणः क्षामः सुपर्णो वायुवाहनः ॥ ९१॥ धनुर्धरो धनुर्वेदो दण्डो दमयिता दमः । अपराजितः सर्वसहो नियन्ताऽनियमोऽयमः ॥ ९२॥ सत्त्ववान् सात्त्विकः सत्यः सत्यधर्मपरायणः । अभिप्रायः प्रियार्होऽर्हः प्रियकृत् प्रीतिवर्धनः ॥ ९३॥ विहायसगतिर्ज्योतिः सुरुचिर्हुतभुग्विभुः । रविर्विरोचनः सूर्यः सविता रविलोचनः ॥ ९४॥ अनन्तो हुतभुग्भोक्ता सुखदो नैकजोऽग्रजः । अनिर्विण्णः सदामर्षी लोकाधिष्ठानमद्भुतः ॥ ९५॥ सनात्सनातनतमः कपिलः कपिरव्ययः । स्वस्तिदः स्वस्तिकृत्स्वस्ति स्वस्तिभुक्स्वस्तिदक्षिणः ॥ ९६॥ अरौद्रः कुण्डली चक्री विक्रम्यूर्जितशासनः । शब्दातिगः शब्दसहः शिशिरः शर्वरीकरः ॥ ९७॥ अक्रूरः पेशलो दक्षो दक्षिणः क्षमिणांवरः । विद्वत्तमो वीतभयः पुण्यश्रवणकीर्तनः ॥ ९८॥ उत्तारणो दुष्कृतिहा पुण्यो दुःस्वप्ननाशनः । वीरहा रक्षणः सन्तो जीवनः पर्यवस्थितः ॥ ९९॥ अनन्तरूपोऽनन्तश्रीर्जितमन्युर्भयापहः । चतुरश्रो गभीरात्मा विदिशो व्यादिशो दिशः ॥ १००॥ अनादिर्भूर्भुवो लक्ष्मीः सुवीरो रुचिराङ्गदः । जननो जनजन्मादिर्भीमो भीमपराक्रमः ॥ १०१॥ आधारनिलयोऽधाता पुष्पहासः प्रजागरः । ऊर्ध्वगः सत्पथाचारः प्राणदः प्रणवः पणः ॥ १०२॥ प्रमाणं प्राणनिलयः प्राणभृत्प्राणजीवनः । तत्त्वं तत्त्वविदेकात्मा जन्ममृत्युजरातिगः ॥ १०३॥ भूर्भुवःस्वस्तरुस्तारः सविता प्रपितामहः । यज्ञो यज्ञपतिर्यज्वा यज्ञाङ्गो यज्ञवाहनः ॥ १०४॥ यज्ञभृद् यज्ञकृद् यज्ञी यज्ञभुग् यज्ञसाधनः । यज्ञान्तकृद् यज्ञगुह्यमन्नमन्नाद एव च ॥ १०५॥ आत्मयोनिः स्वयञ्जातो वैखानः सामगायनः । देवकीनन्दनः स्रष्टा क्षितीशः पापनाशनः ॥ १०६॥ शङ्खभृन्नन्दकी चक्री शार्ङ्गधन्वा गदाधरः । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्यः सर्वप्रहरणायुधः ॥ १०७॥ सर्वप्रहरणायुध ॐ नम इति । वनमाली गदी शार्ङ्गी शङ्खी चक्री च नन्दकी । श्रीमान् नारायणो विष्णुर्वासुदेवोऽभिरक्षतु ॥ १०८॥ श्रीवासुदेवोऽभिरक्षतु ॐ नम इति । उत्तरन्यासः, फलश्रुतिः भीष्म उवाच --- इतीदं कीर्तनीयस्य केशवस्य महात्मनः । नाम्नां सहस्रं दिव्यानामशेषेण प्रकीर्तितम् ॥ १॥ य इदं शृणुयान्नित्यं यश्चापि परिकीर्तयेत् । नाशुभं प्राप्नुयात्किञ्चित्सोऽमुत्रेह च मानवः ॥ २॥ वेदान्तगो ब्राह्मणः स्यात्क्षत्रियो विजयी भवेत् । वैश्यो धनसमृद्धः स्याच्छूद्रः सुखमवाप्नुयात् ॥ ३॥ धर्मार्थी प्राप्नुयाद्धर्ममर्थार्थी चार्थमाप्नुयात् । कामानवाप्नुयात्कामी प्रजार्थी प्राप्नुयात्प्रजाम् ॥ ४॥ भक्तिमान् यः सदोत्थाय शुचिस्तद्गतमानसः । सहस्रं वासुदेवस्य नाम्नामेतत्प्रकीर्तयेत् ॥ ५॥ यशः प्राप्नोति विपुलं ज्ञातिप्राधान्यमेव च । अचलां श्रियमाप्नोति श्रेयः प्राप्नोत्यनुत्तमम् ॥ ६॥ न भयं क्वचिदाप्नोति वीर्यं तेजश्च विन्दति । भवत्यरोगो द्युतिमान्बलरूपगुणान्वितः ॥ ७॥ रोगार्तो मुच्यते रोगाद्बद्धो मुच्येत बन्धनात् । भयान्मुच्येत भीतस्तु मुच्येतापन्न आपदः ॥ ८॥ दुर्गाण्यतितरत्याशु पुरुषः पुरुषोत्तमम् । स्तुवन्नामसहस्रेण नित्यं भक्तिसमन्वितः ॥ ९॥ वासुदेवाश्रयो मर्त्यो वासुदेवपरायणः । सर्वपापविशुद्धात्मा याति ब्रह्म सनातनम् ॥ १०॥ न वासुदेवभक्तानामशुभं विद्यते क्वचित् । जन्ममृत्युजराव्याधिभयं नैवोपजायते ॥ ११॥ इमं स्तवमधीयानः श्रद्धाभक्तिसमन्वितः । युज्येतात्मसुखक्षान्तिश्रीधृतिस्मृतिकीर्तिभिः ॥ १२॥ न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः । भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां पुरुषोत्तमे ॥ १३॥ द्यौः सचन्द्रार्कनक्षत्रा खं दिशो भूर्महोदधिः । वासुदेवस्य वीर्येण विधृतानि महात्मनः ॥ १४॥ ससुरासुरगन्धर्वं सयक्षोरगराक्षसम् । जगद्वशे वर्ततेदं कृष्णस्य सचराचरम् ॥ १५॥ इन्द्रियाणि मनो बुद्धिः सत्त्वं तेजो बलं धृतिः । वासुदेवात्मकान्याहुः क्षेत्रं क्षेत्रज्ञ एव च ॥ १६॥ सर्वागमानामाचारः प्रथमं परिकल्प्यते । (परिकल्पते, परिकल्पितः) आचारप्रभवो धर्मो धर्मस्य प्रभुरच्युतः ॥ १७॥ ऋषयः पितरो देवा महाभूतानि धातवः । जङ्गमाजङ्गमं चेदं जगन्नारायणोद्भवम् ॥ १८॥ योगो ज्ञानं तथा साङ्ख्यं विद्याः शिल्पादिकर्म च । वेदाः शास्त्राणि विज्ञानमेतत्सर्वं जनार्दनात् ॥ १९॥ एको विष्णुर्महद्भूतं पृथग्भूतान्यनेकशः । त्रींल्लोकान्व्याप्य भूतात्मा भुङ्क्ते विश्वभुगव्ययः ॥ २०॥ इमं स्तवं भगवतो विष्णोर्व्यासेन कीर्तितम् । पठेद्य इच्छेत्पुरुषः श्रेयः प्राप्तुं सुखानि च ॥ २१॥ विश्वेश्वरमजं देवं जगतः प्रभुमव्ययम् । भजन्ति ये पुष्कराक्षं न ते यान्ति पराभवम् ॥ २२॥ न ते यान्ति पराभवम् ॐ नम इति । अर्जुन उवाच --- पद्मपत्रविशालाक्ष पद्मनाभ सुरोत्तम । भक्तानामनुरक्तानां त्राता भव जनार्दन ॥ २३॥ श्रीभगवानुवाच --- यो मां नामसहस्रेण स्तोतुमिच्छति पाण्डव । सोहऽमेकेन श्लोकेन स्तुत एव न संशयः ॥ २४॥ स्तुत एव न संशय ॐ नम इति । व्यास उवाच --- वासनाद्वासुदेवस्य वासितं भुवनत्रयम् । सर्वभूतनिवासोऽसि वासुदेव नमोऽस्तु ते ॥ २५॥ श्रीवासुदेव नमोऽस्तु त ॐ नम इति । पार्वत्युवाच --- केनोपायेन लघुना विष्णोर्नामसहस्रकम् । पठ्यते पण्डितैर्नित्यं श्रोतुमिच्छाम्यहं प्रभो ॥ २६॥ ईश्वर उवाच --- श्रीरामरामरामेति रमे रामे मनोरमे । (रामरामेति रामेति) सहस्रनामतत्तुल्यं रामनाम वरानने ॥ २७॥ श्रीरामनाम वरानन ॐ नम इति । ब्रह्मोवाच --- नमोऽस्त्वनन्ताय सहस्रमूर्तये सहस्रपादाक्षिशिरोरुबाहवे । सहस्रनाम्ने पुरुषाय शाश्वते सहस्रकोटियुगधारिणे नमः ॥ २८॥ सहस्रकोटियुगधारिणे नम ॐ नम इति । ॐ तत्सदिति श्रीमहाभारते शतसाहस्र्यां संहितायां वैयासिक्यामानुशासनिके पर्वणि भीष्मयुधिष्ठिरसंवादे श्रीविष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रम् ॥ सञ्जय उवाच --- यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः । तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम ॥ २९॥ श्रीभगवानुवाच --- अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते । तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम् ॥ ३०॥ परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् । धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे ॥ ३१॥ आर्ता विषण्णाः शिथिलाश्च भीता घोरेषु च व्याधिषु वर्तमानाः । सङ्कीर्त्य नारायणशब्दमात्रं विमुक्तदुःखाः सुखिनो भवन्ति ॥ ३२॥ (भवन्तु) कायेन वाचा मनसेन्द्रियैर्वा बुद्ध्यात्मना वा प्रकृतेः स्वभावात् । (प्रकृतिस्वभावात् ।) करोमि यद्यत् सकलं परस्मै नारायणायेति समर्पयामि ॥ ३३॥ इति श्रीविष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रं सम्पूर्णम् । ॐ तत् सत् । (महाभारते अनुशासनपर्वणि अध्यायः १४९) Additional Concluding Shlokas ॐ आपदामपहर्तारं दातारं सर्वसम्पदाम् । लोकाभिरामं श्रीरामं भूयो भूयो नमाम्यहम् ॥ आर्तानामार्तिहन्तारं भीतानां भीतिनाशनम् । द्विषतां कालदण्डं तं रामचन्द्रं नमाम्यहम् ॥ नमः कोदण्डहस्ताय सन्धीकृतशराय च । खण्डिताखिलदैत्याय रामायापन्निवारिणे ॥ रामाय रामभद्राय रामचन्द्राय वेधसे । रघुनाथाय नाथाय सीतायाः पतये नमः ॥ अग्रतः पृष्ठतश्चैव पार्श्वतश्च महाबलौ । आकर्णपूर्णधन्वानौ रक्षेतां रामलक्ष्मणौ ॥ सन्नद्धः कवची खड्गी चापबाणधरो युवा । गच्छन् ममाग्रतो नित्यं रामः पातु सलक्ष्मणः ॥ अच्युतानन्तगोविन्दनामोच्चारणभेषजात् । नश्यन्ति सकला रोगास्सत्यं सत्यं वदाम्यहम् ॥ सत्यं सत्यं पुनस्सत्यमुद्धृत्य भुजमुच्यते । वेदाच्छास्त्रं परं नास्ति न दैवं केशवात्परम् ॥ (न देवः केशवात्परः) शरीरे जर्जरीभूते व्याधिग्रस्ते कलेवरे । औषधं जाह्नवीतोयं वैद्यो नारायणो हरिः ॥ आलोड्य सर्वशास्त्राणि विचार्य च पुनः पुनः । इदमेकं सुनिष्पन्नं ध्येयो नारायणो हरिः ॥ यदक्षरपदभ्रष्टं मात्राहीनं तु यद्भवेत् । तत्सर्वं क्षम्यतां देव नारायण नमोऽस्तु ते ॥ विसर्गबिन्दुमात्राणि पदपादाक्षराणि च । न्यूनानि चातिरिक्तानि क्षमस्व पुरुषोत्तम ॥ Alternate Concluding Shlokas नमः कमलनाभाय नमस्ते जलशायिने । नमस्ते केशवानन्त वासुदेव नमोऽस्तुते ॥ नमो ब्रह्मण्यदेवाय गोब्राह्मणहिताय च । जगद्धिताय कृष्णाय गोविन्दाय नमो नमः ॥ आकाशात्पतितं तोयं यथा गच्छति सागरम् । सर्वदेवनमस्कारः केशवं प्रति गच्छति ॥ एष निष्कण्टकः पन्था यत्र सम्पूज्यते हरिः । कुपथं तं विजानीयाद् गोविन्दरहितागमम् ॥ सर्ववेदेषु यत्पुण्यं सर्वतीर्थेषु यत्फलम् । तत्फलं समवाप्नोति स्तुत्वा देवं जनार्दनम् ॥ यो नरः पठते नित्यं त्रिकालं केशवालये । द्विकालमेककालं वा क्रूरं सर्वं व्यपोहति ॥ दह्यन्ते रिपवस्तस्य सौम्याः सर्वे सदा ग्रहाः । विलीयन्ते च पापानि स्तवे ह्यस्मिन् प्रकीर्तिते ॥ येन ध्यातः श्रुतो येन येनायं पठ्यते स्तवः । दत्तानि सर्वदानानि सुराः सर्वे समर्चिताः ॥ इह लोके परे वापि न भयं विद्यते क्वचित् । नाम्नां सहस्रं योऽधीते द्वादश्यां मम सन्निधौ ॥ शनैर्दहन्ति पापानि कल्पकोटिशतानि च । अश्वत्थसन्निधौ पार्थ ध्यात्वा मनसि केशवम् ॥ पठेन्नामसहस्रं तु गवां कोटिफलं लभेत् । शिवालये पठेन्नित्यं तुलसीवनसंस्थितः ॥ नरो मुक्तिमवाप्नोति चक्रपाणेर्वचो यथा । ब्रह्महत्यादिकं घोरं सर्वपापं विनश्यति ॥ विलयं यान्ति पापानि चान्यपापस्य का कथा । सर्वपापविनिर्मुक्तो विष्णुलोकं स गच्छति ॥ ॥ हरिः ॐ तत्सत् ॥
Vishnu Sahasranamam English Lyrics
śrīviṣṇusahasranāmastotram(shri vishnu sahasranamam) om̐ śrīparamātmane namaḥ | nārāyaṇaṁ namaskṛtya naraṁ caiva narottamam | devīṁ sarasvatīṁ vyāsaṁ tato jayamudīrayet || om̐ atha sakalasaubhāgyadāyakaṁ śrīviṣṇusahasranāmastotram | hariḥ om̐ || śuklāmbaradharaṁ viṣṇuṁ śaśivarṇaṁ caturbhujam | prasannavadanaṁ dhyāyet sarvavighnopaśāntaye || 1|| yasya dviradavaktrādyāḥ pāriṣadyāḥ paraḥ śatam | vighnaṁ nighnanti satataṁ viṣvaksenaṁ tamāśraye || 2|| vyāsaṁ vasiṣṭhanaptāraṁ śakteḥ pautramakalmaṣam | parāśarātmajaṁ vande śukatātaṁ taponidhim || 3|| vyāsāya viṣṇurūpāya vyāsarūpāya viṣṇave | namo vai brahmanidhaye vāsiṣṭhāya namo namaḥ || 4|| avikārāya śuddhāya nityāya paramātmane | sadaikarūparūpāya viṣṇave sarvajiṣṇave || 5|| yasya smaraṇamātreṇa janmasaṁsārabandhanāt | vimucyate namastasmai viṣṇave prabhaviṣṇave || 6|| (namaḥ samastabhūtānāmādibhūtāya bhūbhṛte | anekarūparūpāya viṣṇave prabhaviṣṇave ||) om̐ namo viṣṇave prabhaviṣṇave || śrīvaiśampāyana uvāca --- śrutvā dharmānaśeṣeṇa pāvanāni ca sarvaśaḥ | yudhiṣṭhiraḥ śāntanavaṁ punarevābhyabhāṣata || 7|| yudhiṣṭhira uvāca --- kimekaṁ daivataṁ loke kiṁ vāpyekaṁ parāyaṇam | stuvantaḥ kaṁ kamarcantaḥ prāpnuyurmānavāḥ śubham || 8|| ko dharmaḥ sarvadharmāṇāṁ bhavataḥ paramo mataḥ | kiṁ japanmucyate janturjanmasaṁsārabandhanāt || 9|| bhīṣma uvāca --- jagatprabhuṁ devadevamanantaṁ puruṣottamam | stuvan nāmasahasreṇa puruṣaḥ satatotthitaḥ || 10|| tameva cārcayannityaṁ bhaktyā puruṣamavyayam | dhyāyan stuvan namasyaṁśca yajamānastameva ca || 11|| anādinidhanaṁ viṣṇuṁ sarvalokamaheśvaram | lokādhyakṣaṁ stuvannityaṁ sarvaduḥkhātigo bhavet || 12|| brahmaṇyaṁ sarvadharmajñaṁ lokānāṁ kīrtivardhanam | lokanāthaṁ mahadbhūtaṁ sarvabhūtabhavodbhavam || 13|| eṣa me sarvadharmāṇāṁ dharmo'dhikatamo mataḥ | yadbhaktyā puṇḍarīkākṣaṁ stavairarcennaraḥ sadā || 14|| paramaṁ yo mahattejaḥ paramaṁ yo mahattapaḥ | paramaṁ yo mahadbrahma paramaṁ yaḥ parāyaṇam || 15|| pavitrāṇāṁ pavitraṁ yo maṅgalānāṁ ca maṅgalam | daivataṁ devatānāṁ ca bhūtānāṁ yo'vyayaḥ pitā || 16|| yataḥ sarvāṇi bhūtāni bhavantyādiyugāgame | yasmiṁśca pralayaṁ yānti punareva yugakṣaye || 17|| tasya lokapradhānasya jagannāthasya bhūpate | viṣṇornāmasahasraṁ me śṛṇu pāpabhayāpaham || 18|| yāni nāmāni gauṇāni vikhyātāni mahātmanaḥ | ṛṣibhiḥ parigītāni tāni vakṣyāmi bhūtaye || 19|| ṛṣirnāmnāṁ sahasrasya vedavyāso mahāmuniḥ | chando'nuṣṭup tathā devo bhagavān devakīsutaḥ || 20|| amṛtāṁśūdbhavo bījaṁ śaktirdevakīnandanaḥ | trisāmā hṛdayaṁ tasya śāntyarthe viniyojyate || 21|| viṣṇuṁ jiṣṇuṁ mahāviṣṇuṁ prabhaviṣṇuṁ maheśvaram | anekarūpadaityāntaṁ namāmi puruṣottamam || 22|| pūrvanyāsaḥ śrīvedavyāsa uvāca --- om̐ asya śrīviṣṇordivyasahasranāmastotramahāmantrasya | śrīvedavyāso bhagavān ṛṣiḥ | anuṣṭup chandaḥ | śrīmahāviṣṇuḥ paramātmā śrīmannārāyaṇo devatā | amṛtāṁśūdbhavo bhānuriti bījam | devakīnandanaḥ sraṣṭeti śaktiḥ | udbhavaḥ kṣobhaṇo deva iti paramo mantraḥ | śaṅkhabhṛnnandakī cakrīti kīlakam | śārṅgadhanvā gadādhara ityastram | rathāṅgapāṇirakṣobhya iti netram | trisāmā sāmagaḥ sāmeti kavacam | ānandaṁ parabrahmeti yoniḥ | ṛtuḥ sudarśanaḥ kāla iti digbandhaḥ | śrīviśvarūpa iti dhyānam | śrīmahāviṣṇuprītyarthe sahasranāmastotrapāṭhe viniyogaḥ || atha nyāsaḥ | om̐ śirasi vedavyāsarṣaye namaḥ | mukhe anuṣṭupchandase namaḥ | hṛdi śrīkṛṣṇaparamātmadevatāyai namaḥ | guhye amṛtāṁśūdbhavo bhānuriti bījāya namaḥ | pādayordevakīnandanaḥ sraṣṭeti śaktaye namaḥ | sarvāṅge śaṅkhabhṛnnandakī cakrīti kīlakāya namaḥ | karasampūṭe mama śrīkṛṣṇaprītyarthe jape viniyogaḥ || iti ṛṣyādinyāsaḥ || atha karanyāsaḥ | om̐ viśvaṁ viṣṇurvaṣaṭkāra ityaṅguṣṭhābhyāṁ namaḥ | amṛtāṁśūdbhavo bhānuriti tarjanībhyāṁ namaḥ | brahmaṇyo brahmakṛdbrahmeti madhyamābhyāṁ namaḥ | suvarṇabindurakṣobhya ityanāmikābhyāṁ namaḥ | nimiṣo'nimiṣaḥ sragvīti kaniṣṭhikābhyāṁ namaḥ | rathāṅgapāṇirakṣobhya iti karatalakarapṛṣṭhābhyāṁ namaḥ | iti karanyāsaḥ || atha ṣaḍaṅganyāsaḥ | om̐ viśvaṁ viṣṇurvaṣaṭkāra iti hṛdayāya namaḥ | amṛtāṁśūdbhavo bhānuriti śirase svāhā | brahmaṇyo brahmakṛdbrahmeti śikhāyai vaṣaṭ | suvarṇabindurakṣobhya iti kavacāya hum | nimiṣo'nimiṣaḥ sragvīti netratrayāya vauṣaṭ | rathāṅgapāṇirakṣobhya ityastrāya phaṭ | (Alternatively suvrataḥ sumukhaḥ sūkṣmeti jñānāya hṛdayāya namaḥ | sahasramūrdhā viśvātmeti aiśvarāya śirase svāhā | sahasrārciḥ saptajihveti śaktyai śikhāyai vaṣaṭ | trisāmā sāmagaḥ sāmeti balāya kavacāya hum | rathāṅgapāṇirakṣobhya iti tejase netratrayāya vauṣaṭ | śārṅgadhanvā gadādhara iti vīryāya astrāya phaṭ | ṛtuḥ sudarśanaḥ kāla iti bhūrbhuvaḥsuvaromiti digbandhaḥ ||) iti ṣaḍaṅganyāsaḥ || śrīkṛṣṇaprītyarthe viṣṇordivyasahasranāmajapamahaṁ kariṣye iti saṅkalpaḥ | atha dhyānam | kṣīrodanvatpradeśe śucimaṇivilasatsaikate mauktikānāṁ mālākḷptāsanasthaḥ sphaṭikamaṇinibhairmauktikairmaṇḍitāṅgaḥ | śubhrairabhrairadabhrairupariviracitairmuktapīyūṣavarṣai- rānandī naḥ punīyādarinalinagadāśaṅkhapāṇirmukundaḥ || 1|| bhūḥ pādau yasya nābhirviyadasuranilaścandra sūryau ca netre karṇāvāśāḥ śiro dyaurmukhamapi dahano yasya vāsteyamabdhiḥ | antaḥsthaṁ yasya viśvaṁ suranarakhagagobhogigandharvadaityaiḥ citraṁ raṁramyate taṁ tribhuvanavapuṣaṁ viṣṇumīśaṁ namāmi || 2|| om̐ namo bhagavate vāsudevāya || om̐ śāntākāraṁ bhujagaśayanaṁ padmanābhaṁ sureśaṁ viśvādhāraṁ gaganasadṛśaṁ meghavarṇaṁ śubhāṅgam | lakṣmīkāntaṁ kamalanayanaṁ yogibhirdhyānagamyaṁ (yogihṛddhyānagamyam) vande viṣṇuṁ bhavabhayaharaṁ sarvalokaikanātham || 3|| meghaśyāmaṁ pītakauśeyavāsaṁ śrīvatsāṅkaṁ kaustubhodbhāsitāṅgam | puṇyopetaṁ puṇḍarīkāyatākṣaṁ viṣṇuṁ vande sarvalokaikanātham || 4|| namaḥ samastabhūtānāmādibhūtāya bhūbhṛte | anekarūparūpāya viṣṇave prabhaviṣṇave || 5|| saśaṅkhacakraṁ sakirīṭakuṇḍalaṁ sapītavastraṁ sarasīruhekṣaṇam | sahāravakṣaḥsthalakaustubhaśriyaṁ (sthalasobhikaustubham) namāmi viṣṇuṁ śirasā caturbhujam || 6|| chāyāyāṁ pārijātasya hemasiṁhāsano pari āsīnamambudaśyāmamāyatākṣamalaṅkṛtam | candrānanaṁ caturbāhuṁ śrīvatsāṅkitavakṣasaṁ rukmiṇīsatyabhāmābhyāṁ sahitaṁ kṛṣṇamāśraye || 7|| stotram hariḥ om̐ | om̐ viśvaṁ viṣṇurvaṣaṭkāro bhūtabhavyabhavatprabhuḥ | bhūtakṛdbhūtabhṛdbhāvo bhūtātmā bhūtabhāvanaḥ || 1|| pūtātmā paramātmā ca muktānāṁ paramā gatiḥ | avyayaḥ puruṣaḥ sākṣī kṣetrajño'kṣara eva ca || 2|| yogo yogavidāṁ netā pradhānapuruṣeśvaraḥ | nārasiṁhavapuḥ śrīmān keśavaḥ puruṣottamaḥ || 3|| sarvaḥ śarvaḥ śivaḥ sthāṇurbhūtādirnidhiravyayaḥ | sambhavo bhāvano bhartā prabhavaḥ prabhurīśvaraḥ || 4|| svayambhūḥ śambhurādityaḥ puṣkarākṣo mahāsvanaḥ | anādinidhano dhātā vidhātā dhāturuttamaḥ || 5|| aprameyo hṛṣīkeśaḥ padmanābho'maraprabhuḥ | viśvakarmā manustvaṣṭā sthaviṣṭhaḥ sthaviro dhruvaḥ || 6|| agrāhyaḥ śāśvataḥ kṛṣṇo lohitākṣaḥ pratardanaḥ | prabhūtastrikakubdhāma pavitraṁ maṅgalaṁ param || 7|| īśānaḥ prāṇadaḥ prāṇo jyeṣṭhaḥ śreṣṭhaḥ prajāpatiḥ | hiraṇyagarbho bhūgarbho mādhavo madhusūdanaḥ || 8|| īśvaro vikramī dhanvī medhāvī vikramaḥ kramaḥ | anuttamo durādharṣaḥ kṛtajñaḥ kṛtirātmavān || 9|| sureśaḥ śaraṇaṁ śarma viśvaretāḥ prajābhavaḥ | ahaḥ saṁvatsaro vyālaḥ pratyayaḥ sarvadarśanaḥ || 10|| ajaḥ sarveśvaraḥ siddhaḥ siddhiḥ sarvādiracyutaḥ | vṛṣākapirameyātmā sarvayogaviniḥsṛtaḥ || 11|| vasurvasumanāḥ satyaḥ samātmā'sammitaḥ samaḥ | amoghaḥ puṇḍarīkākṣo vṛṣakarmā vṛṣākṛtiḥ || 12|| rudro bahuśirā babhrurviśvayoniḥ śuciśravāḥ | amṛtaḥ śāśvatasthāṇurvarāroho mahātapāḥ || 13|| sarvagaḥ sarvavidbhānurviṣvakseno janārdanaḥ | vedo vedavidavyaṅgo vedāṅgo vedavit kaviḥ || 14|| lokādhyakṣaḥ surādhyakṣo dharmādhyakṣaḥ kṛtākṛtaḥ | caturātmā caturvyūhaścaturdaṁṣṭraścaturbhujaḥ || 15|| bhrājiṣṇurbhojanaṁ bhoktā sahiṣṇurjagadādijaḥ | anagho vijayo jetā viśvayoniḥ punarvasuḥ || 16|| upendro vāmanaḥ prāṁśuramoghaḥ śucirūrjitaḥ | atīndraḥ saṅgrahaḥ sargo dhṛtātmā niyamo yamaḥ || 17|| vedyo vaidyaḥ sadāyogī vīrahā mādhavo madhuḥ | atīndriyo mahāmāyo mahotsāho mahābalaḥ || 18|| mahābuddhirmahāvīryo mahāśaktirmahādyutiḥ | anirdeśyavapuḥ śrīmānameyātmā mahādridhṛk || 19|| maheṣvāso mahībhartā śrīnivāsaḥ satāṁ gatiḥ | aniruddhaḥ surānando govindo govidāṁ patiḥ || 20|| marīcirdamano haṁsaḥ suparṇo bhujagottamaḥ | hiraṇyanābhaḥ sutapāḥ padmanābhaḥ prajāpatiḥ || 21|| amṛtyuḥ sarvadṛk siṁhaḥ sandhātā sandhimān sthiraḥ | ajo durmarṣaṇaḥ śāstā viśrutātmā surārihā || 22|| gururgurutamo dhāma satyaḥ satyaparākramaḥ | nimiṣo'nimiṣaḥ sragvī vācaspatirudāradhīḥ || 23|| agraṇīrgrāmaṇīḥ śrīmān nyāyo netā samīraṇaḥ | sahasramūrdhā viśvātmā sahasrākṣaḥ sahasrapāt || 24|| āvartano nivṛttātmā saṁvṛtaḥ saṁpramardanaḥ | ahaḥ saṁvartako vahniranilo dharaṇīdharaḥ || 25|| suprasādaḥ prasannātmā viśvadhṛgviśvabhugvibhuḥ | satkartā satkṛtaḥ sādhurjahnurnārāyaṇo naraḥ || 26|| asaṅkhyeyo'prameyātmā viśiṣṭaḥ śiṣṭakṛcchuciḥ | siddhārthaḥ siddhasaṅkalpaḥ siddhidaḥ siddhisādhanaḥ || 27|| vṛṣāhī vṛṣabho viṣṇurvṛṣaparvā vṛṣodaraḥ | vardhano vardhamānaśca viviktaḥ śrutisāgaraḥ || 28|| subhujo durdharo vāgmī mahendro vasudo vasuḥ | naikarūpo bṛhadrūpaḥ śipiviṣṭaḥ prakāśanaḥ || 29|| ojastejodyutidharaḥ prakāśātmā pratāpanaḥ | ṛddhaḥ spaṣṭākṣaro mantraścandrāṁśurbhāskaradyutiḥ || 30|| amṛtāṁśūdbhavo bhānuḥ śaśabinduḥ sureśvaraḥ | auṣadhaṁ jagataḥ setuḥ satyadharmaparākramaḥ || 31|| bhūtabhavyabhavannāthaḥ pavanaḥ pāvano'nalaḥ | kāmahā kāmakṛtkāntaḥ kāmaḥ kāmapradaḥ prabhuḥ || 32|| yugādikṛdyugāvarto naikamāyo mahāśanaḥ | adṛśyo vyaktarūpaśca sahasrajidanantajit || 33|| iṣṭo'viśiṣṭaḥ śiṣṭeṣṭaḥ śikhaṇḍī nahuṣo vṛṣaḥ | krodhahā krodhakṛtkartā viśvabāhurmahīdharaḥ || 34|| acyutaḥ prathitaḥ prāṇaḥ prāṇado vāsavānujaḥ | apāṁnidhiradhiṣṭhānamapramattaḥ pratiṣṭhitaḥ || 35|| skandaḥ skandadharo dhuryo varado vāyuvāhanaḥ | vāsudevo bṛhadbhānurādidevaḥ purandaraḥ || 36|| aśokastāraṇastāraḥ śūraḥ śaurirjaneśvaraḥ | anukūlaḥ śatāvartaḥ padmī padmanibhekṣaṇaḥ || 37|| padmanābho'ravindākṣaḥ padmagarbhaḥ śarīrabhṛt | maharddhṛddho vṛddhātmā mahākṣo garuḍadhvajaḥ || 38|| atulaḥ śarabho bhīmaḥ samayajño havirhariḥ | sarvalakṣaṇalakṣaṇyo lakṣmīvān samitiñjayaḥ || 39|| vikṣaro rohito mārgo heturdāmodaraḥ sahaḥ | mahīdharo mahābhāgo vegavānamitāśanaḥ || 40|| udbhavaḥ kṣobhaṇo devaḥ śrīgarbhaḥ parameśvaraḥ | karaṇaṁ kāraṇaṁ kartā vikartā gahano guhaḥ || 41|| vyavasāyo vyavasthānaḥ saṁsthānaḥ sthānado dhruvaḥ | pararddhiḥ paramaspaṣṭastuṣṭaḥ puṣṭaḥ śubhekṣaṇaḥ || 42|| rāmo virāmo virajo mārgo neyo nayo'nayaḥ | (virāmo virato) vīraḥ śaktimatāṁ śreṣṭho dharmo dharmaviduttamaḥ || 43|| vaikuṇṭhaḥ puruṣaḥ prāṇaḥ prāṇadaḥ praṇavaḥ pṛthuḥ | hiraṇyagarbhaḥ śatrughno vyāpto vāyuradhokṣajaḥ || 44|| ṛtuḥ sudarśanaḥ kālaḥ parameṣṭhī parigrahaḥ | ugraḥ saṁvatsaro dakṣo viśrāmo viśvadakṣiṇaḥ || 45|| vistāraḥ sthāvarasthāṇuḥ pramāṇaṁ bījamavyayam | artho'nartho mahākośo mahābhogo mahādhanaḥ || 46|| anirviṇṇaḥ sthaviṣṭho'bhūrdharmayūpo mahāmakhaḥ | nakṣatranemirnakṣatrī kṣamaḥ kṣāmaḥ samīhanaḥ || 47|| yajña ijyo mahejyaśca kratuḥ satraṁ satāṁ gatiḥ | sarvadarśī vimuktātmā sarvajño jñānamuttamam || 48|| suvrataḥ sumukhaḥ sūkṣmaḥ sughoṣaḥ sukhadaḥ suhṛt | manoharo jitakrodho vīrabāhurvidāraṇaḥ || 49|| svāpanaḥ svavaśo vyāpī naikātmā naikakarmakṛt | vatsaro vatsalo vatsī ratnagarbho dhaneśvaraḥ || 50|| dharmagubdharmakṛddharmī sadasatkṣaramakṣaram | avijñātā sahasrāṁśurvidhātā kṛtalakṣaṇaḥ || 51|| gabhastinemiḥ sattvasthaḥ siṁho bhūtamaheśvaraḥ | ādidevo mahādevo deveśo devabhṛdguruḥ || 52|| uttaro gopatirgoptā jñānagamyaḥ purātanaḥ | śarīrabhūtabhṛdbhoktā kapīndro bhūridakṣiṇaḥ || 53|| somapo'mṛtapaḥ somaḥ purujitpurusattamaḥ | vinayo jayaḥ satyasandho dāśārhaḥ sātvatāmpatiḥ || 54|| (viniyo jayaḥ) jīvo vinayitā sākṣī mukundo'mitavikramaḥ | ambhonidhiranantātmā mahodadhiśayo'ntakaḥ || 55|| ajo mahārhaḥ svābhāvyo jitāmitraḥ pramodanaḥ | ānando nandano nandaḥ satyadharmā trivikramaḥ || 56|| maharṣiḥ kapilācāryaḥ kṛtajño medinīpatiḥ | tripadastridaśādhyakṣo mahāśṛṅgaḥ kṛtāntakṛt || 57|| mahāvarāho govindaḥ suṣeṇaḥ kanakāṅgadī | guhyo gabhīro gahano guptaścakragadādharaḥ || 58|| vedhāḥ svāṅgo'jitaḥ kṛṣṇo dṛḍhaḥ saṅkarṣaṇo'cyutaḥ | varuṇo vāruṇo vṛkṣaḥ puṣkarākṣo mahāmanāḥ || 59|| bhagavān bhagahā''nandī vanamālī halāyudhaḥ | ādityo jyotirādityaḥ sahiṣṇurgatisattamaḥ || 60|| sudhanvā khaṇḍaparaśurdāruṇo draviṇapradaḥ | divaspṛk sarvadṛgvyāso vācaspatirayonijaḥ || 61|| (divispṛk) trisāmā sāmagaḥ sāma nirvāṇaṁ bheṣajaṁ bhiṣak | saṁnyāsakṛcchamaḥ śānto niṣṭhā śāntiḥ parāyaṇam || 62|| śubhāṅgaḥ śāntidaḥ sraṣṭā kumudaḥ kuvaleśayaḥ | gohito gopatirgoptā vṛṣabhākṣo vṛṣapriyaḥ || 63|| anivartī nivṛttātmā saṅkṣeptā kṣemakṛcchivaḥ | śrīvatsavakṣāḥ śrīvāsaḥ śrīpatiḥ śrīmatāṁvaraḥ || 64|| śrīdaḥ śrīśaḥ śrīnivāsaḥ śrīnidhiḥ śrīvibhāvanaḥ | śrīdharaḥ śrīkaraḥ śreyaḥ śrīmām̐llokatrayāśrayaḥ || 65|| svakṣaḥ svaṅgaḥ śatānando nandirjyotirgaṇeśvaraḥ | vijitātmā'vidheyātmā satkīrtiśchinnasaṁśayaḥ || 66|| udīrṇaḥ sarvataścakṣuranīśaḥ śāśvatasthiraḥ | bhūśayo bhūṣaṇo bhūtirviśokaḥ śokanāśanaḥ || 67|| arciṣmānarcitaḥ kumbho viśuddhātmā viśodhanaḥ | aniruddho'pratirathaḥ pradyumno'mitavikramaḥ || 68|| kālaneminihā vīraḥ śauriḥ śūrajaneśvaraḥ | trilokātmā trilokeśaḥ keśavaḥ keśihā hariḥ || 69|| kāmadevaḥ kāmapālaḥ kāmī kāntaḥ kṛtāgamaḥ | anirdeśyapurviṣṇurvīro'nanto dhanañjayaḥ || 70|| brahmaṇyo brahmakṛd brahmā brahma brahmavivardhanaḥ | brahmavid brāhmaṇo brahmī brahmajño brāhmaṇapriyaḥ || 71|| mahākramo mahākarmā mahātejā mahoragaḥ | mahākraturmahāyajvā mahāyajño mahāhaviḥ || 72|| stavyaḥ stavapriyaḥ stotraṁ stutiḥ stotā raṇapriyaḥ | pūrṇaḥ pūrayitā puṇyaḥ puṇyakīrtiranamayaḥ || 73|| mano javastīrthakaro vasuretā vasupradaḥ | vasuprado vāsudevo vasurvasumanā haviḥ || 74|| sadgatiḥ satkṛtiḥ sattā sadbhūtiḥ satparāyaṇaḥ | śūraseno yaduśreṣṭhaḥ sannivāsaḥ suyāmunaḥ || 75|| bhūtāvāso vāsudevaḥ sarvāsunilayo'nalaḥ | darpahā darpado dṛpto durdharo'thāparājitaḥ || 76|| viśvamūrtirmahāmūrtirdīptamūrtiramūrtimān | anekamūrtiravyaktaḥ śatamūrtiḥ śatānanaḥ || 77|| eko naikaḥ savaḥ kaḥ kiṁ yat tatpadamanuttamam | lokabandhurlokanātho mādhavo bhaktavatsalaḥ || 78|| suvarṇavarṇo hemāṅgo varāṅgaścandanāṅgadī | vīrahā viṣamaḥ śūnyo ghṛtāśīracalaścalaḥ || 79|| amānī mānado mānyo lokasvāmī trilokadhṛk | sumedhā medhajo dhanyaḥ satyamedhā dharādharaḥ || 80|| tejovṛṣo dyutidharaḥ sarvaśastrabhṛtāṁ varaḥ | pragraho nigraho vyagro naikaśṛṅgo gadāgrajaḥ || 81|| caturmūrtiścaturbāhuścaturvyūhaścaturgatiḥ | caturātmā caturbhāvaścaturvedavidekapāt || 82|| samāvarto'nivṛttātmā durjayo duratikramaḥ | durlabho durgamo durgo durāvāso durārihā || 83|| śubhāṅgo lokasāraṅgaḥ sutantustantuvardhanaḥ | indrakarmā mahākarmā kṛtakarmā kṛtāgamaḥ || 84|| udbhavaḥ sundaraḥ sundo ratnanābhaḥ sulocanaḥ | arko vājasanaḥ śṛṅgī jayantaḥ sarvavijjayī || 85|| suvarṇabindurakṣobhyaḥ sarvavāgīśvareśvaraḥ | mahāhrado mahāgarto mahābhūto mahānidhiḥ || 86|| kumudaḥ kundaraḥ kundaḥ parjanyaḥ pāvano'nilaḥ | amṛtāśo'mṛtavapuḥ sarvajñaḥ sarvatomukhaḥ || 87|| sulabhaḥ suvrataḥ siddhaḥ śatrujicchatrutāpanaḥ | nyagrodho'dumbaro'śvatthaścāṇūrāndhraniṣūdanaḥ || 88|| sahasrārciḥ saptajihvaḥ saptedhāḥ saptavāhanaḥ | amūrtiranagho'cintyo bhayakṛdbhayanāśanaḥ || 89|| aṇurbṛhatkṛśaḥ sthūlo guṇabhṛnnirguṇo mahān | adhṛtaḥ svadhṛtaḥ svāsyaḥ prāgvaṁśo vaṁśavardhanaḥ || 90|| bhārabhṛt kathito yogī yogīśaḥ sarvakāmadaḥ | āśramaḥ śramaṇaḥ kṣāmaḥ suparṇo vāyuvāhanaḥ || 91|| dhanurdharo dhanurvedo daṇḍo damayitā damaḥ | aparājitaḥ sarvasaho niyantā'niyamo'yamaḥ || 92|| sattvavān sāttvikaḥ satyaḥ satyadharmaparāyaṇaḥ | abhiprāyaḥ priyārho'rhaḥ priyakṛt prītivardhanaḥ || 93|| vihāyasagatirjyotiḥ surucirhutabhugvibhuḥ | ravirvirocanaḥ sūryaḥ savitā ravilocanaḥ || 94|| ananto hutabhugbhoktā sukhado naikajo'grajaḥ | anirviṇṇaḥ sadāmarṣī lokādhiṣṭhānamadbhutaḥ || 95|| sanātsanātanatamaḥ kapilaḥ kapiravyayaḥ | svastidaḥ svastikṛtsvasti svastibhuksvastidakṣiṇaḥ || 96|| araudraḥ kuṇḍalī cakrī vikramyūrjitaśāsanaḥ | śabdātigaḥ śabdasahaḥ śiśiraḥ śarvarīkaraḥ || 97|| akrūraḥ peśalo dakṣo dakṣiṇaḥ kṣamiṇāṁvaraḥ | vidvattamo vītabhayaḥ puṇyaśravaṇakīrtanaḥ || 98|| uttāraṇo duṣkṛtihā puṇyo duḥsvapnanāśanaḥ | vīrahā rakṣaṇaḥ santo jīvanaḥ paryavasthitaḥ || 99|| anantarūpo'nantaśrīrjitamanyurbhayāpahaḥ | caturaśro gabhīrātmā vidiśo vyādiśo diśaḥ || 100|| anādirbhūrbhuvo lakṣmīḥ suvīro rucirāṅgadaḥ | janano janajanmādirbhīmo bhīmaparākramaḥ || 101|| ādhāranilayo'dhātā puṣpahāsaḥ prajāgaraḥ | ūrdhvagaḥ satpathācāraḥ prāṇadaḥ praṇavaḥ paṇaḥ || 102|| pramāṇaṁ prāṇanilayaḥ prāṇabhṛtprāṇajīvanaḥ | tattvaṁ tattvavidekātmā janmamṛtyujarātigaḥ || 103|| bhūrbhuvaḥsvastarustāraḥ savitā prapitāmahaḥ | yajño yajñapatiryajvā yajñāṅgo yajñavāhanaḥ || 104|| yajñabhṛd yajñakṛd yajñī yajñabhug yajñasādhanaḥ | yajñāntakṛd yajñaguhyamannamannāda eva ca || 105|| ātmayoniḥ svayañjāto vaikhānaḥ sāmagāyanaḥ | devakīnandanaḥ sraṣṭā kṣitīśaḥ pāpanāśanaḥ || 106|| śaṅkhabhṛnnandakī cakrī śārṅgadhanvā gadādharaḥ | rathāṅgapāṇirakṣobhyaḥ sarvapraharaṇāyudhaḥ || 107|| sarvapraharaṇāyudha om̐ nama iti | vanamālī gadī śārṅgī śaṅkhī cakrī ca nandakī | śrīmān nārāyaṇo viṣṇurvāsudevo'bhirakṣatu || 108|| śrīvāsudevo'bhirakṣatu om̐ nama iti | uttaranyāsaḥ, phalaśrutiḥ bhīṣma uvāca --- itīdaṁ kīrtanīyasya keśavasya mahātmanaḥ | nāmnāṁ sahasraṁ divyānāmaśeṣeṇa prakīrtitam || 1|| ya idaṁ śṛṇuyānnityaṁ yaścāpi parikīrtayet | nāśubhaṁ prāpnuyātkiñcitso'mutreha ca mānavaḥ || 2|| vedāntago brāhmaṇaḥ syātkṣatriyo vijayī bhavet | vaiśyo dhanasamṛddhaḥ syācchūdraḥ sukhamavāpnuyāt || 3|| dharmārthī prāpnuyāddharmamarthārthī cārthamāpnuyāt | kāmānavāpnuyātkāmī prajārthī prāpnuyātprajām || 4|| bhaktimān yaḥ sadotthāya śucistadgatamānasaḥ | sahasraṁ vāsudevasya nāmnāmetatprakīrtayet || 5|| yaśaḥ prāpnoti vipulaṁ jñātiprādhānyameva ca | acalāṁ śriyamāpnoti śreyaḥ prāpnotyanuttamam || 6|| na bhayaṁ kvacidāpnoti vīryaṁ tejaśca vindati | bhavatyarogo dyutimānbalarūpaguṇānvitaḥ || 7|| rogārto mucyate rogādbaddho mucyeta bandhanāt | bhayānmucyeta bhītastu mucyetāpanna āpadaḥ || 8|| durgāṇyatitaratyāśu puruṣaḥ puruṣottamam | stuvannāmasahasreṇa nityaṁ bhaktisamanvitaḥ || 9|| vāsudevāśrayo martyo vāsudevaparāyaṇaḥ | sarvapāpaviśuddhātmā yāti brahma sanātanam || 10|| na vāsudevabhaktānāmaśubhaṁ vidyate kvacit | janmamṛtyujarāvyādhibhayaṁ naivopajāyate || 11|| imaṁ stavamadhīyānaḥ śraddhābhaktisamanvitaḥ | yujyetātmasukhakṣāntiśrīdhṛtismṛtikīrtibhiḥ || 12|| na krodho na ca mātsaryaṁ na lobho nāśubhā matiḥ | bhavanti kṛtapuṇyānāṁ bhaktānāṁ puruṣottame || 13|| dyauḥ sacandrārkanakṣatrā khaṁ diśo bhūrmahodadhiḥ | vāsudevasya vīryeṇa vidhṛtāni mahātmanaḥ || 14|| sasurāsuragandharvaṁ sayakṣoragarākṣasam | jagadvaśe vartatedaṁ kṛṣṇasya sacarācaram || 15|| indriyāṇi mano buddhiḥ sattvaṁ tejo balaṁ dhṛtiḥ | vāsudevātmakānyāhuḥ kṣetraṁ kṣetrajña eva ca || 16|| sarvāgamānāmācāraḥ prathamaṁ parikalpyate | (parikalpate, parikalpitaḥ) ācāraprabhavo dharmo dharmasya prabhuracyutaḥ || 17|| ṛṣayaḥ pitaro devā mahābhūtāni dhātavaḥ | jaṅgamājaṅgamaṁ cedaṁ jagannārāyaṇodbhavam || 18|| yogo jñānaṁ tathā sāṅkhyaṁ vidyāḥ śilpādikarma ca | vedāḥ śāstrāṇi vijñānametatsarvaṁ janārdanāt || 19|| eko viṣṇurmahadbhūtaṁ pṛthagbhūtānyanekaśaḥ | trīṁllokānvyāpya bhūtātmā bhuṅkte viśvabhugavyayaḥ || 20|| imaṁ stavaṁ bhagavato viṣṇorvyāsena kīrtitam | paṭhedya icchetpuruṣaḥ śreyaḥ prāptuṁ sukhāni ca || 21|| viśveśvaramajaṁ devaṁ jagataḥ prabhumavyayam | bhajanti ye puṣkarākṣaṁ na te yānti parābhavam || 22|| na te yānti parābhavam om̐ nama iti | arjuna uvāca --- padmapatraviśālākṣa padmanābha surottama | bhaktānāmanuraktānāṁ trātā bhava janārdana || 23|| śrībhagavānuvāca --- yo māṁ nāmasahasreṇa stotumicchati pāṇḍava | soha'mekena ślokena stuta eva na saṁśayaḥ || 24|| stuta eva na saṁśaya om̐ nama iti | vyāsa uvāca --- vāsanādvāsudevasya vāsitaṁ bhuvanatrayam | sarvabhūtanivāso'si vāsudeva namo'stu te || 25|| śrīvāsudeva namo'stu ta om̐ nama iti | pārvatyuvāca --- kenopāyena laghunā viṣṇornāmasahasrakam | paṭhyate paṇḍitairnityaṁ śrotumicchāmyahaṁ prabho || 26|| īśvara uvāca --- śrīrāmarāmarāmeti rame rāme manorame | (rāmarāmeti rāmeti) sahasranāmatattulyaṁ rāmanāma varānane || 27|| śrīrāmanāma varānana om̐ nama iti | brahmovāca --- namo'stvanantāya sahasramūrtaye sahasrapādākṣiśirorubāhave | sahasranāmne puruṣāya śāśvate sahasrakoṭiyugadhāriṇe namaḥ || 28|| sahasrakoṭiyugadhāriṇe nama om̐ nama iti | om̐ tatsaditi śrīmahābhārate śatasāhasryāṁ saṁhitāyāṁ vaiyāsikyāmānuśāsanike parvaṇi bhīṣmayudhiṣṭhirasaṁvāde śrīviṣṇordivyasahasranāmastotram || sañjaya uvāca --- yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ | tatra śrīrvijayo bhūtirdhruvā nītirmatirmama || 29|| śrībhagavānuvāca --- ananyāścintayanto māṁ ye janāḥ paryupāsate | teṣāṁ nityābhiyuktānāṁ yogakṣemaṁ vahāmyaham || 30|| paritrāṇāya sādhūnāṁ vināśāya ca duṣkṛtām | dharmasaṁsthāpanārthāya saṁbhavāmi yuge yuge || 31|| ārtā viṣaṇṇāḥ śithilāśca bhītā ghoreṣu ca vyādhiṣu vartamānāḥ | saṅkīrtya nārāyaṇaśabdamātraṁ vimuktaduḥkhāḥ sukhino bhavanti || 32|| (bhavantu) kāyena vācā manasendriyairvā buddhyātmanā vā prakṛteḥ svabhāvāt | (prakṛtisvabhāvāt |) karomi yadyat sakalaṁ parasmai nārāyaṇāyeti samarpayāmi || 33|| iti śrīviṣṇordivyasahasranāmastotraṁ sampūrṇam | om̐ tat sat | (mahābhārate anuśāsanaparvaṇi adhyāyaḥ 149) Additional Concluding Shlokas om̐ āpadāmapahartāraṁ dātāraṁ sarvasampadām | lokābhirāmaṁ śrīrāmaṁ bhūyo bhūyo namāmyaham || ārtānāmārtihantāraṁ bhītānāṁ bhītināśanam | dviṣatāṁ kāladaṇḍaṁ taṁ rāmacandraṁ namāmyaham || namaḥ kodaṇḍahastāya sandhīkṛtaśarāya ca | khaṇḍitākhiladaityāya rāmāyāpannivāriṇe || rāmāya rāmabhadrāya rāmacandrāya vedhase | raghunāthāya nāthāya sītāyāḥ pataye namaḥ || agrataḥ pṛṣṭhataścaiva pārśvataśca mahābalau | ākarṇapūrṇadhanvānau rakṣetāṁ rāmalakṣmaṇau || sannaddhaḥ kavacī khaḍgī cāpabāṇadharo yuvā | gacchan mamāgrato nityaṁ rāmaḥ pātu salakṣmaṇaḥ || acyutānantagovindanāmoccāraṇabheṣajāt | naśyanti sakalā rogāssatyaṁ satyaṁ vadāmyaham || satyaṁ satyaṁ punassatyamuddhṛtya bhujamucyate | vedācchāstraṁ paraṁ nāsti na daivaṁ keśavātparam || (na devaḥ keśavātparaḥ) śarīre jarjarībhūte vyādhigraste kalevare | auṣadhaṁ jāhnavītoyaṁ vaidyo nārāyaṇo hariḥ || āloḍya sarvaśāstrāṇi vicārya ca punaḥ punaḥ | idamekaṁ suniṣpannaṁ dhyeyo nārāyaṇo hariḥ || yadakṣarapadabhraṣṭaṁ mātrāhīnaṁ tu yadbhavet | tatsarvaṁ kṣamyatāṁ deva nārāyaṇa namo'stu te || visargabindumātrāṇi padapādākṣarāṇi ca | nyūnāni cātiriktāni kṣamasva puruṣottama || Alternate Concluding Shlokas namaḥ kamalanābhāya namaste jalaśāyine | namaste keśavānanta vāsudeva namo'stute || namo brahmaṇyadevāya gobrāhmaṇahitāya ca | jagaddhitāya kṛṣṇāya govindāya namo namaḥ || ākāśātpatitaṁ toyaṁ yathā gacchati sāgaram | sarvadevanamaskāraḥ keśavaṁ prati gacchati || eṣa niṣkaṇṭakaḥ panthā yatra sampūjyate hariḥ | kupathaṁ taṁ vijānīyād govindarahitāgamam || sarvavedeṣu yatpuṇyaṁ sarvatīrtheṣu yatphalam | tatphalaṁ samavāpnoti stutvā devaṁ janārdanam || yo naraḥ paṭhate nityaṁ trikālaṁ keśavālaye | dvikālamekākālaṁ vā krūraṁ sarvaṁ vyapohati || dahyante ripavastasya saumyāḥ sarve sadā grahāḥ | vilīyante ca pāpāni stave hyasmin prakīrtite || yena dhyātaḥ śruto yena yenāyaṁ paṭhyate stavaḥ | dattāni sarvadānāni surāḥ sarve samarcitāḥ || iha loke pare vāpi na bhayaṁ vidyate kvacit | nāmnāṁ sahasraṁ yo'dhīte dvādaśyāṁ mama sannidhau || śanairdahanti pāpāni kalpakoṭiśatāni ca | aśvatthasannidhau pārtha dhyātvā manasi keśavam || paṭhennāmasahasraṁ tu gavāṁ koṭiphalaṁ labhet | śivālaye paṭhennityaṁ tulasīvanasaṁsthitaḥ || naro muktimavāpnoti cakrapāṇervaco yathā | brahmahatyādikaṁ ghoraṁ sarvapāpaṁ vinaśyati || vilayaṁ yānti pāpāni cānyapāpasya kā kathā | sarvapāpavinirmukto viṣṇulokaṁ sa gacchati || || hariḥ om̐ tatsat ||
Vishnu Sahasranamam English Meaning
Okay, here is the full English translation of the Shri Vishnu Sahasranamam Stotram, presented contextually as requested. Shri Vishnu Sahasranamam Stotram (The Hymn of the Thousand Names of Lord Vishnu) Om Salutations to the Supreme Self (Paramatma). Having paid obeisance to Narayana, and also to Nara, the best of men, And to Goddess Saraswati and Sage Vyasa, then should one commence the recitation of Jaya (Victory, referring to the Mahabharata/this hymn). Om. Now begins the Shri Vishnu Sahasranamam Stotram, the bestower of all good fortune. Harih Om. Preliminary Verses (Dhyanam - Meditation) I meditate upon Vishnu, who is clad in white garments, moon-like in color, four-armed, and has a pleasant face, for the removal of all obstacles. I take refuge in Vishvaksena (Vishnu's commander), whose attendants, numbering more than a hundred, beginning with the elephant-faced one (Ganesha), constantly destroy obstacles. I offer salutations to Vyasa, the great-grandson of Vasishtha, the grandson of Shakti, who is free from impurities, the son of Parashara, the father of Shuka, and a treasure-house of austerity. Salutations to Vyasa who is the form of Vishnu, and to Vishnu who is the form of Vyasa. Salutations, again and again, to him, the treasure of Brahman, born in the lineage of Vasishtha. Salutations to Vishnu, who is unchanging, pure, eternal, the Supreme Self; whose form is always one and the same; the all-conquering one. Salutations to that Vishnu, the all-powerful one, by the mere remembrance of whose name, one is liberated from the bondage of birth and worldly existence (Samsara). (Salutations to Vishnu, the primal cause of all beings, the sustainer of the Earth, whose forms are manifold, the all-powerful one.) Om, Salutations to Vishnu, the all-powerful one. The Dialogue Setting (From the Mahabharata) Shri Vaishampayana said: 7. Having heard all the Dharmas (duties, laws, virtues) in their entirety, and all the purifying accounts, Yudhishthira once again addressed Shantanu's son (Bhishma). Yudhishthira said: 8. In this world, who is the one Supreme Deity? Who is the one ultimate refuge? By praising whom, and by worshipping whom, do humans attain auspiciousness? 9. Which, in your opinion, is the highest Dharma among all Dharmas? By chanting what is a creature liberated from the bondage of birth and Samsara? Bhishma said: 10. By constantly rising and praising the Lord of the Universe (Jagat Prabhu), the God of gods (Devadeva), the infinite (Ananta), the Supreme Person (Purushottama) with His thousand names, a person attains well-being. 11. By always worshipping that immutable Person (Purusha) with devotion, meditating upon Him, praising Him, bowing down to Him, and offering sacrifices to Him alone. 12. By always praising Vishnu, who is without beginning or end, the Supreme Lord of all worlds, the overseer of the worlds, one transcends all sorrows. 13. He is devoted to Brahman (Brahmanyam), knows all Dharmas, enhances the fame of the worlds, is the Lord of the worlds, the great Existence, the source and origin of all beings. 14. This, in my opinion, is the highest Dharma among all Dharmas: that a person should always worship the lotus-eyed one (Pundarikaksha) with devotion through hymns of praise. 15. He who is the Supreme, the great Radiance; He who is the Supreme, the great Austerity; He who is the Supreme, the great Brahman; He who is the Supreme Refuge. 16. He who is the purest of the pure, the most auspicious of the auspicious; the Deity of deities, and the immutable Father of all beings. 17. From whom all beings come forth at the beginning of a cosmic age (Yuga), and into whom they merge again at the end of the Yuga. 18. O King (Bhupate), hear from me the thousand names of that Vishnu, the foremost in the world, the Lord of the Universe (Jagannatha), which destroy sin and fear. 19. Those names which are based on His qualities (Gunas), which are famous, belonging to the great-souled one, and which have been sung extensively by the Sages (Rishis) – those I shall declare for the sake of well-being. Details of the Hymn (Rishyaadi Nyasa) The Rishi (seer) of these thousand names is the great sage Veda Vyasa; the meter is Anushtup; the Deity is the Supreme Lord Devakisuta (son of Devaki, Krishna). The seed (Bīja) is 'Amritāmśūdbhavaḥ' (Source of the nectar-rayed moon); the power (Śakti) is 'Devakīnandanaḥ' (Joy of Devaki); the heart (Hṛdayam) is 'Trisāmā' (He whose praise is sung by the three Samas); it is employed for attaining peace (Śānti). I bow to Purushottama (the Supreme Person) – Vishnu, the victorious (Jishnu), the great Vishnu (Mahavishnu), the all-powerful (Prabhavishnu), the great Lord (Maheshvara), who has manifold forms and is the slayer of demons. Preliminary Ritualistic Placement (Pūrva Nyāsaḥ) Shri Veda Vyasa said: Om. Of this sacred hymn-mantra of the divine thousand names of Shri Vishnu: The revered Shri Veda Vyasa is the Rishi (Seer). Anushtup is the Chandas (Meter). Shri Maha Vishnu, the Supreme Self (Paramatma), Shri Narayana is the Devata (Deity). 'Amṛtāṃśūdbhavo Bhānuḥ' (The source of the nectar-rayed moon, the Sun) is the Bījam (Seed). 'Devakīnandanaḥ Sraṣṭā' (The son of Devaki, the Creator) is the Śaktiḥ (Power). 'Udbhavaḥ Kṣobhaṇo Devaḥ' (The Origin, the Agitator, the Divine One) is the Paramo Mantraḥ (Supreme Mantra). 'Śaṅkhabhṛt Nandakī Cakrī' (Wielder of the Conch, the Sword Nandaki, the Discus) is the Kīlakam (Pin/Lock). 'Śārṅgadhanvā Gadādharaḥ' (Wielder of the Sharnga Bow and the Mace) is the Astram (Weapon). 'Rathāṅgapāṇiḥ Akṣobhyaḥ' (He who holds the chariot-wheel/discus in hand, the Unshakeable) is the Netram (Eye). 'Trisāmā Sāmagaḥ Sāma' (He of the three Samas, the Singer of Samas, the Sama Veda) is the Kavacham (Armor). 'Ānandaṃ Parabrahma' (Bliss, the Supreme Brahman) is the Yoniḥ (Source). 'Ṛtuḥ Sudarśanaḥ Kālaḥ' (Season, the Sudarshana discus, Time) is the Digbandhaḥ (Sealing of the Directions). Shri Vishvarupa (Universal Form) is the Dhyānam (Meditation). The application (Viniyogaḥ) is for the recitation of the thousand-name hymn for the pleasure of Shri Maha Vishnu. Ritualistic Placement (Nyāsaḥ) Now the Nyasa (placement): Om. On the head, salutations to Rishi Veda Vyasa. In the mouth, salutations to the Anushtup meter. In the heart, salutations to the Deity Shri Krishna Paramatma. In the secret parts, salutations to the seed 'Amṛtāṃśūdbhavo Bhānuḥ'. On the feet, salutations to the power 'Devakīnandanaḥ Sraṣṭā'. On the whole body, salutations to the pin/lock 'Śaṅkhabhṛt Nandakī Cakrī'. In the joined palms, the application is for the Japa (chanting) for the pleasure of my Shri Krishna. Thus ends the placement relating to Rishi, etc. (Ṛṣyādi Nyāsaḥ). Ritualistic Placement on the Hands (Kara Nyāsaḥ) Now the Kara Nyasa (placement on hands): Om. 'Viśvaṃ Viṣṇuḥ Vaṣaṭkāraḥ' – salutations with the thumbs. 'Amṛtāṃśūdbhavo Bhānuḥ' – salutations with the index fingers. 'Brahmaṇyo Brahmakṛt Brahmā' – salutations with the middle fingers. 'Suvarṇabinduḥ Akṣobhyaḥ' – salutations with the ring fingers. 'Nimiṣo'nimiṣaḥ Sragvī' – salutations with the little fingers. 'Rathāṅgapāṇiḥ Akṣobhyaḥ' – salutations with the front and back of the palms. Thus ends the Kara Nyasa. Ritualistic Placement on the Limbs (Ṣaḍaṅga Nyāsaḥ) Now the Shadanga Nyasa (placement on six limbs): Om. 'Viśvaṃ Viṣṇuḥ Vaṣaṭkāraḥ' – salutations to the heart (Hṛdayāya Namaḥ). 'Amṛtāṃśūdbhavo Bhānuḥ' – Svaha to the head (Śirase Svāhā). 'Brahmaṇyo Brahmakṛt Brahmā' – Vashat to the tuft of hair (Śikhāyai Vaṣaṭ). 'Suvarṇabinduḥ Akṣobhyaḥ' – Hum to the armor (Kavacāya Hum). 'Nimiṣo'nimiṣaḥ Sragvī' – Vaushạt to the three eyes (Netratrayāya Vauṣaṭ). 'Rathāṅgapāṇiḥ Akṣobhyaḥ' – Phat to the weapon (Astrāya Phaṭ). (Alternatively...) 'Suvrataḥ Sumukhaḥ Sūkṣmaḥ' – Salutations to the heart for knowledge (Jñānāya Hṛdayāya Namaḥ). 'Sahasramūrdhā Viśvātmā' – Svaha to the head for sovereignty (Aiśvaryāya Śirase Svāhā). 'Sahasrārciḥ Saptajihvaḥ' – Vashat to the tuft of hair for power (Śaktyai Śikhāyai Vaṣaṭ). 'Trisāmā Sāmagaḥ Sāma' – Hum to the armor for strength (Balāya Kavacāya Hum). 'Rathāṅgapāṇiḥ Akṣobhyaḥ' – Vaushạt to the three eyes for brilliance (Tejase Netratrayāya Vauṣaṭ). 'Śārṅgadhanvā Gadādharaḥ' – Phat to the weapon for valor (Vīryāya Astrāya Phaṭ). 'Ṛtuḥ Sudarśanaḥ Kālaḥ' – Thus the sealing of directions: Bhur Bhuvah Suvar Om (Iti Bhūrbhuvaḥsuvaromiti Digbandhaḥ). Thus ends the Shadanga Nyasa. Resolution (Saṅkalpaḥ) For the pleasure of Shri Krishna, I shall now perform the chanting of the divine thousand names of Vishnu. Meditation (Dhyānam) In the region of the Milk Ocean, on a shore glittering with pure gems, seated on a throne made of garlands of pearls, His form adorned with pearls resembling crystals, with pure white clouds gathered above showering streams of nectar-like dew – may that Mukunda (giver of liberation), holding the discus, lotus, mace, and conch, blissful, purify us. I bow to that Lord Vishnu, whose form is the three worlds; whose feet are the Earth (Bhūḥ), whose navel is the Ether (Viyat), whose breath is the Wind (Asuranilaḥ), whose eyes are the Moon and the Sun, whose ears are the Directions (Āśāḥ), whose head is Heaven (Dyauḥ), whose mouth is Fire (Dahanaḥ), and whose abode is the Ocean (Abdhiḥ); within whom this entire variegated universe – populated by gods, humans, birds, cattle, serpents, celestial beings (Gandharvas), and demons (Daityas) – delightfully plays. Om, Salutations to the Blessed Lord Vasudeva. Om. I bow to Vishnu, the embodiment of peace, reclining on the serpent (Shesha), lotus-navelled, the Lord of gods, the support of the universe, vast like the sky, cloud-colored, with auspicious limbs; the beloved of Lakshmi, lotus-eyed, attainable through meditation by Yogis (or, residing in the hearts of meditating Yogis); the remover of the fear of existence (Samsara), the sole Lord of all worlds. I bow to Vishnu, dark like a cloud, wearing yellow silk garments, marked with the Shrivatsa sign, His form radiant with the Kaustubha gem; associated with merit (or, approached by the meritorious), with eyes like lotus petals, the sole Lord of all worlds. Salutations to Vishnu, the primal cause of all beings, the sustainer of the Earth, whose forms are manifold, the all-powerful one. With my head, I bow to the four-armed Vishnu, holding the conch and discus, adorned with a crown and earrings, wearing yellow robes, lotus-eyed, His chest adorned with garlands and the splendor of the Kaustubha gem. I take refuge in Krishna, seated upon a golden throne under the shade of the Parijata tree, dark like a raincloud, large-eyed, adorned, moon-faced, four-armed, His chest marked with the Shrivatsa sign, accompanied by Rukmini and Satyabhama. The Stotram (Hymn of Praise) Harih Om. ॐ The Thousand Names of Vishnu ॐ Om. The Universe (Viśvaṃ), The Pervader (Viṣṇuḥ), He for whom the syllable 'Vaṣaṭ' is invoked in sacrifices (Vaṣaṭkāraḥ), The Lord of the Past, Present and Future (Bhūta-Bhavya-Bhavat-Prabhuḥ); The Creator of beings (Bhūtakṛt), The Supporter of beings (Bhūtadhṛt), Existence itself (Bhāvaḥ), The Self of all beings (Bhūtātmā), The Nourisher of all beings (Bhūtabhāvanaḥ). The Pure Self (Pūtātmā), The Supreme Self (Paramātmā), The ultimate Goal for the liberated (Muktānāṃ Paramā Gatiḥ); The Immutable (Avyayaḥ), The Person (Puruṣaḥ), The Witness (Sākṣī), The Knower of the Field (Kṣetrajñaḥ), The Imperishable (Akṣaraḥ). Yoga (Union/Means) (Yogaḥ), The Leader of those who know Yoga (Yogavidāṃ Netā), The Lord of Prakriti (Primordial Matter) and Purusha (Spirit) (Pradhāna-Puruṣeśvaraḥ); He of the Man-Lion form (Nārasiṃhavapuḥ), The Auspicious One (Śrīmān), He with fine hair / Slayer of Keshi demon / Lord of creation (Keśavaḥ), The Supreme Person (Puruṣottamaḥ). The All (Sarvaḥ), The Destroyer (Śarvaḥ - name often associated with Shiva), The Auspicious One (Śivaḥ), The Immovable Pillar (Sthāṇuḥ), The Origin of beings (Bhūtādiḥ), The Unchanging Repository (Nidhiḥ Avyayaḥ); The Source of Existence (Sambhavaḥ), The Promoter/Nourisher (Bhāvanaḥ), The Supporter/Husband (Bhartā), The Source (Prabhavaḥ), The Lord (Prabhuḥ), The Controller/Ruler (Īśvaraḥ). The Self-Born (Svayambhūḥ), The Beneficent (Śambhuḥ - name often associated with Shiva), The Sun (Ādityaḥ), The Lotus-Eyed (Puṣkarākṣaḥ), He of the mighty sound/roar (Mahāsvanaḥ); The One without beginning or end (Anādi-nidhanaḥ), The Sustainer (Dhātā), The Ordainer (Vidhātā), The Supreme Sustainer (Dhātuḥ Uttamaḥ). The Immeasurable (Aprameyaḥ), The Lord of the Senses (Hṛṣīkeśaḥ), The Lotus-Navelled (Padmanābhaḥ), The Lord of the Immortals (Amaraprabhuḥ); The Architect of the Universe (Viśvakarmā), The Thinker / Progenitor of Mankind (Manuḥ), The Shaper (Tvaṣṭā), The Grossest/Vastest (Sthaviṣṭhaḥ), The Ancient/Firm (Sthaviraḥ), The Immovable/Constant (Dhruvaḥ). The Ungraspable (Agrāhyaḥ), The Eternal (Śāśvataḥ), The Dark One / He who attracts (Kṛṣṇaḥ), The Red-Eyed (Lohitākṣaḥ), The Destroyer (Pratardanaḥ); The Abundant (Prabhūtaḥ), The Abode of the Three Realms (Trikakubdhāma), The Pure (Pavitraṃ), The Supremely Auspicious (Maṅgalaṃ Param). The Ruler (Īśānaḥ), The Giver of Life-Breath (Prāṇadaḥ), Life-Breath itself (Prāṇaḥ), The Eldest (Jyeṣṭhaḥ), The Best (Śreṣṭhaḥ), The Lord of Progeny (Prajāpatiḥ); The Golden Womb / Creator Brahma (Hiraṇyagarbhaḥ), The Womb of the Earth (Bhūgarbhaḥ), The Beloved / Husband of Lakshmi / Slayer of Madhu (Mādhavaḥ), The Slayer of the demon Madhu (Madhusūdanaḥ). The Lord/Controller (Īśvaraḥ), The Valiant (Vikramī), The Archer (Dhanvī), The Wise/Intelligent (Medhāvī), The Courageous/Stepper (Vikramaḥ), The Strider/Sequence (Kramaḥ); The Unsurpassed (Anuttamaḥ), The Invincible (Durādharṣaḥ), The Grateful/Knower of actions (Kṛtajñaḥ), The Action/Creation (Kṛtiḥ), The Possessor of Self (Ātmavān). The Lord of the Gods (Sureśaḥ), The Refuge (Śaraṇaṃ), Bliss (Śarma), The Seed of the Universe (Viśvaretāḥ), The Source of Beings (Prajābhavaḥ); The Day (Ahaḥ), The Year (Saṃvatsaraḥ), The Serpent (Vyālaḥ - symbolizing time/infinity), The Authority/Proof (Pratyayaḥ), The All-Seeing (Sarvadarśanaḥ). The Unborn (Ajaḥ), The Lord of All (Sarveśvaraḥ), The Accomplished/Perfected (Siddhaḥ), Perfection/Accomplishment (Siddhiḥ), The Primal Cause of All (Sarvādiḥ), The Unfailing/Permanent (Acyutaḥ); The Great Boar / He whose acts are righteous (Vṛṣākapiḥ), The Immeasurable Self (Ameyātmā), He who is beyond all Yogas/attachments (Sarvayoga-viniḥsṛtaḥ). Wealth (Vasuḥ), He of noble mind/wealthy heart (Vasumanāḥ), Truth (Satyaḥ), The Equal-minded Self (Samātmā), The Unequalled (Asammitaḥ), Equal/Impartial (Samaḥ); The Unfailing (Amoghaḥ), The Lotus-Eyed (Puṇḍarīkākṣaḥ), He whose actions are righteous (Vṛṣakarmā), He whose form is righteousness/virtue (Vṛṣākṛtiḥ). The Fierce/Roarer (Rudraḥ - name often associated with Shiva), Many-Headed (Bahuśirāḥ), The Supporter/Brown One (Babhruḥ), The Womb of the Universe (Viśvayoniḥ), He of pure fame/hearing (Śuciśravāḥ); The Immortal (Amṛtaḥ), The Eternal and Firm (Śāśvata-sthāṇuḥ), He who ascends excellently/is easily attainable (Varārohaḥ), He of great austerity (Mahātapāḥ). The All-Pervading (Sarvagaḥ), The Knower of All (Sarvavid), The Radiant/Sun (Bhānuḥ), Commander of the Armies / Remover of Obstacles (Viṣvaksenaḥ), The Agitator/Liberator of People (Janārdanaḥ); The Veda (Vedaḥ), The Knower of the Veda (Vedavid), He whose limbs are faultless/not derived from Karma (Avyaṅgaḥ), He whose limbs are the Vedas (Vedāṅgaḥ), The Knower of the Veda's essence (Vedavit), The Poet/Seer (Kaviḥ). The Overseer of the Worlds (Lokādhyakṣaḥ), The Overseer of the Gods (Surādhyakṣaḥ), The Overseer of Dharma (Dharmādhyakṣaḥ), The Doer and the Non-Doer (Kṛtākṛtaḥ); The Four-Souled (Chaturātmā - referring to Vasudeva, Sankarshana, Pradyumna, Aniruddha), He of the Four Manifestations (Chaturvyūhaḥ), The Four-Tusked (Chaturdaṃṣṭraḥ - in Varaha/Narasimha forms), The Four-Armed (Chaturbhujaḥ). The Radiant (Bhrājiṣṇuḥ), The Food/Object of Enjoyment (Bhojanaṃ), The Enjoyer (Bhoktā), The Endurer/Forgiver (Sahiṣṇuḥ), Born before the world (Jagadādijaḥ); The Sinless (Anaghaḥ), The Victorious (Vijayaḥ), The Conqueror (Jetā), The Source of the Universe (Viśvayoniḥ), He who dwells again and again / Name of a star (Punarvasuḥ). The Younger brother of Indra / The Supreme Lord (Upendraḥ), The Dwarf Incarnation (Vāmanaḥ), The Tall/Vast One (Prāṃśuḥ), The Unfailing (Amoghaḥ), The Pure (Śuciḥ), The Powerful/Energetic (Ūrjitaḥ); Beyond the Senses (Atīndraḥ), The Collector/Absorber (Saṅgrahaḥ), Creation (Sargaḥ), The Controller of the Self (Dhṛtātmā), The Regulator (Niyamaḥ), The Controller/Death (Yamaḥ). The Knowable (Vedyaḥ), The Physician (Vaidyaḥ), Ever Engaged in Yoga (Sadāyogī), The Slayer of Heroes (Vīrahā), The Beloved / Slayer of Madhu (Mādhavaḥ), Honey / Sweetness (Madhuḥ); Beyond the Senses (Atīndriyaḥ), He of great Maya/Illusion (Mahāmāyaḥ), He of great enthusiasm/effort (Mahotsāhaḥ), He of great strength (Mahābalaḥ). He of great intellect (Mahābuddhiḥ), He of great valor (Mahāvīryaḥ), He of great power (Mahāśaktiḥ), He of great splendor (Mahādyutiḥ); He whose form is indescribable (Anirdeśyavapuḥ), The Auspicious One / Possessor of Shri (Śrīmān), The Immeasurable Self (Ameyātmā), The Supporter of the great mountain (Mahādridhṛk - lifting Govardhana/Mandara). The Great Archer (Maheṣvāsaḥ), The Supporter of the Earth (Mahībhartā), The Abode of Shri (Lakshmi) (Śrīnivāsaḥ), The Goal of the Good (Satāṃ Gatiḥ); The Unobstructed / Grandson of Krishna (Aniruddhaḥ), The Bliss of the Gods (Surānandaḥ), The Finder of Cows / Lord of Speech / Protector of Cows (Govindaḥ), The Lord of the Wise/Knowers of Cows (Govidāṃ Patiḥ). Ray of Light (Marīciḥ), The Subduer (Damanaḥ), The Swan (Haṃsaḥ - symbol of discrimination/purity), The Beautiful-Winged (Suparṇaḥ - Garuda/Veda), The Best of Serpents (Bhujagottamaḥ - Shesha); Golden-Navelled (Hiraṇyanābhaḥ), He of excellent austerities (Sutapāḥ), Lotus-Navelled (Padmanābhaḥ), Lord of Progeny (Prajāpatiḥ). Deathless (Amṛtyuḥ), All-Seeing (Sarvadṛk), The Lion (Siṃhaḥ), The Jointer/Uniter (Sandhātā), The Establisher of Concord (Sandhimān), The Stable/Constant (Sthiraḥ); The Unborn (Ajaḥ), The Unbearable/Invincible (Durmarṣaṇaḥ), The Teacher/Ruler (Śāstā), He whose self is renowned (Viśrutātmā), The Slayer of Enemies of Gods (Surārihā). The Teacher (Guruḥ), The Greatest Teacher (Gurutamaḥ), The Abode/Goal (Dhāma), Truth (Satyaḥ), He of true valor (Satyaparākramaḥ); He who winks / Instant (Nimiṣaḥ), He who does not wink / Ever watchful (Animiṣaḥ), Wearing a Garland (Sragvī), The Lord of Speech / Eloquent (Vācaspatiḥ), He of liberal intellect (Udāradhīḥ). The Leader (Agraṇīḥ), The Leader of the community/village (Grāmaṇīḥ), The Auspicious One (Śrīmān), Justice (Nyāyaḥ), The Guide (Netā), The Wind / Mover (Samīraṇaḥ); Thousand-Headed (Sahasramūrdhā), The Soul of the Universe (Viśvātmā), Thousand-Eyed (Sahasrākṣaḥ), Thousand-Footed (Sahasrapāt). He who causes revolution / The Turner (Āvartanaḥ), He whose self is withdrawn (from senses) (Nivṛttātmā), The Concealed/Covered (Saṃvṛtaḥ), The Thorough Crusher (Sampramardanaḥ); The Day/Summoner of the Day (Ahaḥ Saṃvartakaḥ), Fire (Vahniḥ), Wind (Anilaḥ), The Supporter of the Earth (Dharaṇīdharaḥ). He of excellent grace (Suprasādaḥ), He of pleasant self/mind (Prasannātmā), The Supporter of the Universe (Viśvadhṛk), The Enjoyer of the Universe (Viśvabhuk), The Lord/Pervader (Vibhuḥ); The Doer of Good (Satkartā), The Honored One (Satkṛtaḥ), The Good/Virtuous (Sādhuḥ), The Plunger / Remover of Sins (Jahnuḥ), The Son of Nara / The Guide (Nārāyaṇaḥ), The Man/Leader (Naraḥ). Innumerable (Asaṅkhyeyaḥ), He of immeasurable self (Aprameyātmā), The Distinguished/Excellent (Viśiṣṭaḥ), The Discipliner of the good / Maker of the good (Śiṣṭakṛt), The Pure (Śuciḥ); He whose purpose is accomplished (Siddhārthaḥ), He whose resolve is accomplished (Siddhasaṅkalpaḥ), The Giver of Accomplishment/Perfection (Siddhidaḥ), The Means of Accomplishment (Siddhisādhanaḥ). He who showers righteousness/blessings (Vṛṣāhī), The Bull (symbol of Dharma) (Vṛṣabhaḥ), The Pervader (Viṣṇuḥ), He whose steps are Dharma (Vṛṣaparvā), He whose belly protects Dharma (Vṛṣodaraḥ); The Increaser (Vardhanaḥ), The Ever-Increasing (Vardhamānaḥ), The Solitary/Discriminating (Viviktaḥ), The Ocean of Vedas/Scriptures (Śrutisāgaraḥ). He of beautiful arms (Subhujaḥ), Hard to Overcome/Bear (Durdharaḥ), The Eloquent (Vāgmī), The Great Indra / Chief of Gods (Mahendraḥ), The Giver of Wealth (Vasudaḥ), Wealth (Vasuḥ); He of not one form/Many-formed (Naikarūpaḥ), He of vast form (Bṛhadrūpaḥ), Pervading the sacrifice / Rays of light (Śipiviṣṭaḥ), The Illuminator (Prakāśanaḥ). Possessor of Vigor, Brilliance, and Radiance (Ojastejodyutidharaḥ), The Luminous Self (Prakāśātmā), The Scorcher/Radiant One (Pratāpanaḥ); Prosperous/Mature (Ṛddhaḥ), He whose letters (syllables/commands) are clear (Spaṣṭākṣaraḥ), The Mantra (Mantraḥ), Moon-Beam (Candrāṃśuḥ), Sun-Radiance (Bhāskaradyutiḥ). Source of the Nectar-Rayed Moon (Amṛtāṃśūdbhavaḥ), The Sun/Radiant (Bhānuḥ), The Moon-Dot / Possessor of the moon's mark (Śaśabinduḥ), The Lord of Gods (Sureśvaraḥ); Medicine (Auṣadhaṃ), The Bridge of the Universe (Jagataḥ Setuḥ), He whose nature and prowess are Truth (Satyadharmaparākramaḥ). The Lord of Past, Present, and Future (Bhūta-Bhavya-Bhavan-Nāthaḥ), Wind (Pavanaḥ), The Purifier (Pāvanaḥ), Fire / Never satisfied (Analaḥ); The Destroyer of Desire (Kāmahā), The Fulfiller of Desire (Kāmakṛt), The Charming (Kāntaḥ), Desire (Kāmaḥ), The Bestower of Desires (Kāmapradaḥ), The Lord (Prabhuḥ). The Creator of Yugas (Ages) (Yugādikṛt), The Turner of Yugas (Yugāvartaḥ), He of many illusions/forms (Naikamāyaḥ), The Great Consumer (Mahāśanaḥ); The Invisible (Adṛśyaḥ), He whose form is manifest (Vyaktarūpaḥ), The Conqueror of Thousands (Sahasrajit), The Conqueror of Infinite Beings (Anantajit). The Desired/Worshipped (Iṣṭaḥ), The Undifferentiated/Special (Aviśiṣṭaḥ), Dear to the cultured/disciplined (Śiṣṭeṣṭaḥ), Crest-Wearer / Peacock Feathered (Śikhaṇḍī), King Nahusha / He who binds (Nahuṣaḥ), The Bull / Showerer of blessings (Vṛṣaḥ); The Destroyer of Anger (Krodhahā), The Creator of (righteous) Anger (Krodhakṛt), The Doer/Agent (Kartā), He whose arms encompass the Universe (Viśvabāhuḥ), The Supporter of the Earth (Mahīdharaḥ). The Unfailing/Steadfast (Acyutaḥ), The Famous (Prathitaḥ), Life-Breath (Prāṇaḥ), The Giver of Life-Breath (Prāṇadaḥ), The Younger Brother of Indra (Vāsavānujaḥ); The Treasury of Waters (Apāṃnidhiḥ), The Foundation/Substratum (Adhiṣṭhānam), The Vigilant/Unerring (Apramattaḥ), The Established (Pratiṣṭhitaḥ). The Leaper / God of War Skanda (Skandaḥ), The Upholder of the path of the righteous/Skanda (Skandadharaḥ), The Bearer of the Yoke/Chief (Dhuryaḥ), The Bestower of Boons (Varadaḥ), He whose vehicle is the Wind (Vāyuvāhanaḥ); The Son of Vasudeva / He who dwells in all beings (Vāsudevaḥ), He of vast radiance (Bṛhadbhānuḥ), The Primeval God (Ādidevaḥ), The Destroyer of Cities (Purandaraḥ - name of Indra). Remover of Sorrow (Aśokaḥ), The Savior/Ferryman (Tāraṇaḥ), The Star / Savior (Tāraḥ), The Valiant (Śūraḥ), Descendant of the Shura clan / Hero (Śauriḥ), The Lord of Men (Janeśvaraḥ); The Favorable/Well-Wisher (Anukūlaḥ), He of a hundred whirlpools/forms (Śatāvartaḥ), The Lotus-Holder (Padmī), Lotus-Eyed (Padmanibhekṣaṇaḥ). Lotus-Navelled (Padmanābhaḥ), Lotus-Eyed (Aravindākṣaḥ), Lotus-Born (from the navel) (Padmagarbhaḥ), The Bearer of the body (Śarīrabhṛt); He of great accomplishment/wealth (Maharddhiḥ), Prosperous/Developed (Ṛddhaḥ), He whose Self is ancient/grown (Vṛddhātmā), He of great Axis/Axle (Mahākṣaḥ), He whose flag bears Garuda (Garuḍadhvajaḥ). The Incomparable (Atulaḥ), The Mythical Eight-legged creature / Fierce (Śarabhaḥ), The Terrible/Mighty (Bhīmaḥ), Knower of the right time/conduct (Samayajñaḥ), The Receiver of Sacrificial Offerings (Havirhariḥ); He who is characterized by all marks of excellence (Sarvalakṣaṇa-lakṣaṇyaḥ), Possessing Lakshmi/Fortune (Lakṣmīvān), Victorious in Battle (Samitiñjayaḥ). Imperishable (Vikṣaraḥ), The Red One / Ascending (Rohitaḥ), The Path (Mārgaḥ), The Cause (Hetuḥ), He with a cord around the belly (Damodaraḥ), The Endurer/Forbearer (Sahaḥ); The Supporter of the Earth (Mahīdharaḥ), He of great fortune/glory (Mahābhāgaḥ), Swift (Vegavān), He of immeasurable appetite (Amitāśanaḥ). The Source/Origin (Udbhavaḥ), The Agitator/Churner (Kṣobhaṇaḥ), The Divine/Shining One (Devaḥ), He whose womb holds Shri (Lakshmi) (Śrīgarbhaḥ), The Supreme Lord (Parameśvaraḥ); The Instrument (Karaṇaṃ), The Cause (Kāraṇaṃ), The Doer (Kartā), The Differentiator/Creator of variety (Vikartā), The Profound/Impenetrable (Gahanaḥ), The Hidden One/Dweller in the cave of the heart (Guhaḥ). Resolve/Determination (Vyavasāyaḥ), The Basis/Standard (Vyavasthānaḥ), The Ultimate Abode/Support (Saṃsthānaḥ), The Bestower of Status/Place (Sthānadaḥ), The Immovable/Eternal (Dhruvaḥ); He of supreme prosperity/powers (Pararddhiḥ), Supremely Clear/Manifest (Paramaspaṣṭaḥ), Contented (Tuṣṭaḥ), Fulfilled/Nourished (Puṣṭaḥ), He of auspicious gaze (Śubhekṣaṇaḥ). Rama (The Charming One) / He who delights (Rāmaḥ), The Place of Rest/Cessation (Virāmaḥ), Free from passion/Dustless (Virajaḥ), The Path (Mārgaḥ), The Leader/Guide (Neyaḥ), The Conductor/Policy (Nayaḥ), He who is not led / Without policy (implying independence) (Anayaḥ); The Hero (Vīraḥ), The Best among the Powerful (Śaktimatāṃ Śreṣṭhaḥ), Dharma/Righteousness (Dharmaḥ), The Knower of Dharma (Dharmavid), The Best (Uttamaḥ). The Abode of Purity / Remover of Obstacles (Vaikuṇṭhaḥ), The Person (Puruṣaḥ), Life-Breath (Prāṇaḥ), The Giver of Life-Breath (Prāṇadaḥ), The Sacred Syllable OM (Praṇavaḥ), The Vast/Great King Prithu (Pṛthuḥ); The Golden Womb / Creator Brahma (Hiraṇyagarbhaḥ), The Slayer of Enemies (Śatrughnaḥ), The Pervader (Vyāptaḥ), The Wind (Vāyuḥ), He who is beyond the reach of senses (Adhokṣajaḥ). Season (Ṛtuḥ), The Beautiful Discus (Sudarśanaḥ), Time (Kālaḥ), The Supreme Abode/Lord (Parameṣṭhī), He who is worthy of acceptance / The Accepter (Parigrahaḥ); The Fierce/Formidable (Ugraḥ), The Year (Saṃvatsaraḥ), The Dexterous/Skillful (Dakṣaḥ), Rest/Repose (Viśrāmaḥ), He to whom the universe is offered/All-bestowing (Viśvadakṣiṇaḥ). The Expanse (Vistāraḥ), The Immovable and Firm (Sthāvara-sthāṇuḥ), Authority/Proof/Standard (Pramāṇaṃ), The Imperishable Seed (Bījamavyayam); The Goal/Meaning/Wealth (Arthaḥ), The Opposite of Artha / He who is beyond purpose (Anarthaḥ), He of great treasure (Mahākośaḥ), He of great enjoyment (Mahābhogaḥ), He of great wealth (Mahādhanaḥ). Never Dejected/Satisfied (Anirviṇṇaḥ), The Vast/Gross (Sthaviṣṭhaḥ), Not born / Self-existent (Abhūḥ), The Sacrificial Post of Dharma (Dharmayūpaḥ), The Great Sacrifice (Mahāmakhaḥ); The Hub of the Constellations (Nakṣatranemiḥ), The Lord of Stars (Nakṣatrī), Forgiveness/Capacity (Kṣamaḥ), The Patient/Emaciated (Kṣāmaḥ), The Striver/Resolute (Samīhanaḥ). The Sacrifice (Yajñaḥ), The Object of Worship (Ijyaḥ), The Most Worshipful (Mahejyaḥ), The Ritual (Kratuḥ), The Sacrificial Session (Satraṃ), The Goal of the Good (Satāṃ Gatiḥ); The All-Seeing (Sarvadarśī), The Liberated Self (Vimuktātmā), The All-Knowing (Sarvajñaḥ), Supreme Knowledge (Jñānam Uttamam). He of good vows/conduct (Suvrataḥ), He of beautiful face/mouth (Sumukhaḥ), The Subtle (Sūkṣmaḥ), He of auspicious sound/call (Sughoṣaḥ), The Giver of Happiness (Sukhadaḥ), The Good-Hearted Friend (Suhṛt); Charming to the Mind (Manoharaḥ), Conqueror of Anger (Jitakrodhaḥ), He of heroic arms (Vīrabāhuḥ), The Tearer Asunder (Vidāraṇaḥ). He who induces sleep/absorption (Svāpanaḥ), Self-Controlled (Svavaśaḥ), The Pervader (Vyāpī), He of not one self/Many Selves (Naikātmā), The Performer of Many Actions (Naikakarmakṛt); The Year / Calf (Vatsaraḥ), The Affectionate (Vatsalaḥ), The Father/Possessor of Calves (Vatsī), He whose womb contains gems (Ratnagarbhaḥ), The Lord of Wealth (Dhaneśvaraḥ). The Protector of Dharma (Dharmagup), The Performer of Dharma (Dharmakṛt), Embodiment of Dharma (Dharmī), Being (Sat), Non-Being (Asat), The Perishable (Kṣaram), The Imperishable (Akṣaram); The Unknower (to those ignorant) / Not Known (Avijñātā), Thousand-Rayed (Sahasrāṃśuḥ), The Ordainer (Vidhātā), He who has established the marks/rules (Kṛtalakṣaṇaḥ). Hub of Rays (Gabhastinemiḥ), Abiding in Goodness (Sattva) (Sattvasthaḥ), The Lion (Siṃhaḥ), The Great Lord of Beings (Bhūtamaheśvaraḥ); The Primeval God (Ādidevaḥ), The Great God (Mahādevaḥ), The Lord of Gods (Deveśaḥ), The Supporter/Master of Gods (Devabhṛt Guruḥ). The Superior/North (Uttaraḥ), The Lord of Cows/Senses/Rays (Gopatiḥ), The Protector (Goptā), Attainable by Knowledge (Jñānagamyaḥ), The Ancient (Purātanaḥ); Supporter of the body-elements (Śarīrabhūtabhṛt), The Enjoyer (Bhoktā), The Lord of Monkeys (Indra of Vanaras - Rama) (Kapīndraḥ), He of abundant sacrificial gifts (Bhūridakṣiṇaḥ). Drinker of Soma (Somapaḥ), Drinker of Nectar (Amṛtapaḥ), Soma/Moon (Somaḥ), Conqueror of Puru / Best among men (Purujit), Best among Purushas/Men (Purusattamaḥ); Humility/Training (Vinayaḥ), Victory (Jayaḥ), He whose pledge is truth (Satyasandhaḥ), Belonging to the Dasharha clan / Worthy (Dāśārhaḥ), Lord of the Satvatas (Sātvatāṃ Patiḥ). The Living Being (Jīvaḥ), Witness to Humility/Disciplined (Vinayitā Sākṣī), The Giver of Liberation (Mukundaḥ), He of immeasurable valor (Amitavikramaḥ); Ocean (Ambhonidhiḥ), The Infinite Self (Anantātmā), He who lies on the great ocean (Mahodadhiśayaḥ), The Ender/Death (Antakaḥ). The Unborn (Ajaḥ), Greatly Worthy/Valuable (Mahārhaḥ), He whose nature is innate/natural (Svābhāvyaḥ), Conqueror of Foes (Jitāmitraḥ), The Delightful (Pramodanaḥ); Bliss (Ānandaḥ), The Giver of Joy (Nandanaḥ), Joy (Nandaḥ), He whose nature is Truth (Satyadharmā), He of the three strides (Trivikramaḥ). The Great Sage Kapila (Maharṣiḥ Kapilācāryaḥ), The Grateful/Knower of Creation (Kṛtajñaḥ), Lord of the Earth (Medinīpatiḥ); He of three steps/syllables (Tripadaḥ), The Chief of the Thirty-three Gods (Tridaśādhyakṣaḥ), He of the great horn (Mahāśṛṅgaḥ - in Matsya avatar), The Ender of the End/Death (Kṛtāntakṛt). The Great Boar (Mahāvarāhaḥ), Finder of the Earth / Protector of Cows (Govindaḥ), He of the beautiful army (Suṣeṇaḥ), He with golden armlets (Kanakāṅgadī); The Secret/Mysterious (Guhyaḥ), The Profound (Gabhīraḥ), The Impenetrable (Gahanaḥ), The Hidden (Guptaḥ), Wielder of the Discus and Mace (Cakragadādharaḥ). The Creator (Vedhāḥ), He whose limbs are his own creation/well-formed (Svāṅgaḥ), The Unconquered (Ajitaḥ), The Dark/Attractive One (Kṛṣṇaḥ), The Firm/Steadfast (Dṛḍhaḥ), The Ploughman / Attractor (Saṅkarṣaṇaḥ), The Unfailing (Acyutaḥ); Lord of Waters (Varuṇaḥ), Son of Varuna / Related to Water (Vāruṇaḥ), The Tree (Vṛkṣaḥ - like Ashvattha), Lotus-Eyed (Puṣkarākṣaḥ), He of great mind (Mahāmanāḥ). The Lord/Possessor of Glories (Bhagavān), The Destroyer of Glory (or Distributor of Bhaga) (Bhagahā), Blissful (Ānandī), Wearer of the Forest Garland (Vanamālī), Wielder of the Plough (Halāyudhaḥ - Balarama); The Sun (Ādityaḥ), Light (Jyotiḥ), The Sun (Ādityaḥ), The Endurer (Sahiṣṇuḥ), The Best of Paths/Goals (Gatisattamaḥ). He of the beautiful bow (Sudhanvā), Wielder of the broken axe (Khaṇḍaparaśuḥ - Parashurama), The Harsh/Punisher (Dāruṇaḥ), Bestower of Wealth (Draviṇapradaḥ); Touching Heaven (Divaspṛk / Divispṛk), The All-Seeing Eye (Sarvadṛgvyāsaḥ), Lord of Speech / Eloquent (Vācaspatiḥ), Unborn (Ayonijaḥ). Singer of the Three Samas (Trisāmā), Singer of the Sama Veda (Sāmagaḥ), The Sama Veda (Sāma), Liberation/Extinction (Nirvāṇaṃ), Medicine (Bheṣajaṃ), Physician (Bhiṣak); The Institutor of Sannyasa (Renunciation) (Saṃnyāsakṛt), Calm (Śamaḥ), Peaceful (Śāntaḥ), Steadfastness/Abode (Niṣṭhā), Peace (Śāntiḥ), The Supreme Goal/Refuge (Parāyaṇam). He of auspicious limbs (Śubhāṅgaḥ), Giver of Peace (Śāntidaḥ), The Creator (Sraṣṭā), Water Lily / He who delights the Earth (Kumudaḥ), He who rests in water lilies / Earth (Kuvaleśayaḥ); Benefactor of Cows/Earth (Gohitaḥ), Lord of Cows/Senses/Rays (Gopatiḥ), Protector (Goptā), Bull-Eyed (symbol of Dharma) (Vṛṣabhākṣaḥ), Fond of the Bull/Dharma (Vṛṣapriyaḥ). He who never turns back (Anivartī), He whose self is withdrawn (Nivṛttātmā), The Abridger/Collector (Saṅkṣeptā), The Doer of Well-being (Kṣemakṛt), Auspicious (Śivaḥ); He whose chest bears the Shrivatsa mark (Śrīvatsavakṣāḥ), Abode of Shri (Lakshmi) (Śrīvāsaḥ), Lord of Shri (Lakshmi) (Śrīpatiḥ), The Best among the Glorious (Śrīmatāṃ Varaḥ). Bestower of Shri (Lakshmi) (Śrīdaḥ), Lord of Shri (Lakshmi) (Śrīśaḥ), Abode of Shri (Lakshmi) (Śrīnivāsaḥ), Treasury of Shri (Lakshmi) (Śrīnidhiḥ), Manifestor of Shri (Lakshmi) (Śrīvibhāvanaḥ); Bearer of Shri (Lakshmi) (Śrīdharaḥ), Cause of Shri (Lakshmi) (Śrīkaraḥ), Good Fortune/The Best (Śreyaḥ), Possessor of Shri (Lakshmi) (Śrīmān), Refuge of the Three Worlds (Lokatrayāśrayaḥ). Beautiful-Eyed (Svakṣaḥ), Beautiful-Limbed (Svaṅgaḥ), He of Hundredfold Joy (Śatānandaḥ), Joy/Bull of Shiva (Nandiḥ), Lord of the troop of Lights/Stars (Jyotirgaṇeśvaraḥ); Conquered Self (Vijitātmā), Uncontrolled Self (by others) (Avidheyātmā), He of good fame (Satkīrtiḥ), He whose doubts are cut asunder (Chinnasaṃśayaḥ). Exalted/Lofty (Udīrṇaḥ), He whose eyes are everywhere (Sarvataścakṣuḥ), Without a Lord/Unopposed (Anīśaḥ), Eternal and Firm (Śāśvata-sthiraḥ); Resting on the Earth (Bhūśayaḥ), Ornament (Bhūṣaṇaḥ), Existence/Well-being/Glory (Bhūtiḥ), Free from Sorrow (Viśokaḥ), Destroyer of Sorrow (Śokanāśanaḥ). Radiant (Arciṣmān), Worshipped (Arcitaḥ), Pitcher / Aquarius (Kumbhaḥ), Pure-Souled (Viśuddhātmā), The Purifier (Viśodhanaḥ); Unobstructed / Grandson of Krishna (Aniruddhaḥ), Without an Opponent/Peerless Charioteer (Apratirathaḥ), Son of Krishna / Mighty (Pradyumnaḥ), He of immeasurable valor (Amitavikramaḥ). Slayer of the demon Kalanemi (Kālaneminihā), The Hero (Vīraḥ), Descendant of Shura / Hero (Śauriḥ), Lord among the Shura heroes (Śūrajaneśvaraḥ); Soul of the Three Worlds (Trilokātmā), Lord of the Three Worlds (Trilokeśaḥ), Lord of Creation / Fine-Haired / Slayer of Keshi (Keśavaḥ), Slayer of the demon Keshi (Keśihā), The Remover (of sins) / Hari (Hariḥ). God of Love (Kāmadevaḥ), Protector of Love/Desire (Kāmapālaḥ), The Desirer (Kāmī), The Charming/Beloved (Kāntaḥ), He who has fulfilled the scriptures/actions (Kṛtāgamaḥ); He whose form is indescribable (Anirdeśyavapuḥ), The Pervader (Viṣṇuḥ), The Hero (Vīraḥ), The Infinite (Anantaḥ), Winner of Wealth (Arjuna) (Dhanañjayaḥ). Devoted to Brahman/Brahmins (Brahmaṇyaḥ), Creator of Brahman/Vedas (Brahmakṛt), Brahman/The Vast (Brahmā), Brahman (Brahma), Promoter of Brahman/Vedas (Brahmavivardhanaḥ); Knower of Brahman (Brahmavit), Brahmin (Brāhmaṇaḥ), Pertaining to Brahman (Brahmī), Knower of Brahman (Brahmajñaḥ), Fond of Brahmins (Brāhmaṇapriyaḥ). He of great strides/actions (Mahākramaḥ), He of great deeds (Mahākarmā), He of great radiance (Mahātejāḥ), The Great Serpent (Mahoragaḥ - Shesha); He of great rituals (Mahākratuḥ), He of great sacrifices (Mahāyajvā), The Great Sacrifice (Mahāyajñaḥ), The Great Oblation (Mahāhaviḥ). Worthy of Praise (Stavyaḥ), Fond of Praise (Stavapriyaḥ), The Hymn of Praise (Stotraṃ), The Act of Praising (Stutiḥ), The Praiser (Stotā), Fond of Battle (Raṇapriyaḥ); Full/Complete (Pūrṇaḥ), The Fulfiller (Pūrayitā), Merit/Purity (Puṇyaḥ), He of pure fame (Puṇyakīrtiḥ), Free from disease/decay (Anāmayaḥ). Swift as the Mind (Manojavaḥ), Creator of Holy Places/Ford-Maker (Tīrthakaraḥ), He whose seed is wealth/water (Vasuretāḥ), Giver of Wealth (Vasupradaḥ); Giver of Wealth (Vasupradaḥ), Son of Vasudeva / Dweller in all beings (Vāsudevaḥ), Wealth (Vasuḥ), He of wealthy/good mind (Vasumanāḥ), The Oblation (Haviḥ). The Good Goal/Path (Sadgatiḥ), Good Action/Existence (Satkṛtiḥ), Existence (Sattā), Good Existence/Being (Sadbhūtiḥ), The Supreme Goal/Refuge of the Good (Satparāyaṇaḥ); Hero of the Shura Clan (Śūrasenaḥ), The Best of the Yadus (Yaduśreṣṭhaḥ), Abode of the Good (Sannivāsaḥ), He associated with the good Yamuna river / Good Yamas (controls) (Suyāmunaḥ). Abode of Beings (Bhūtāvāsaḥ), Son of Vasudeva / Dweller in all beings (Vāsudevaḥ), The Abode of all Life-Breaths (Sarvāsunilayaḥ), Fire / Never satisfied (Analaḥ); Destroyer of Pride (Darpahā), Giver of Pride (Darpadaḥ), Proud/Unelated (Dṛptaḥ), Hard to Hold/Unconquerable (Durdharaḥ), The Unvanquished (Athāparājitaḥ). He whose form is the Universe (Viśvamūrtiḥ), He of vast form (Mahāmūrtiḥ), He of radiant form (Dīptamūrtiḥ), Formless (Amūrtimān); He of innumerable forms (Anekamūrtiḥ), The Unmanifest (Avyaktaḥ), Hundred-Formed (Śatamūrtiḥ), Hundred-Faced (Śatānanaḥ). One (Ekaḥ), Not One / Many (Naikaḥ), The Sacrifice (Savaḥ), Who? (Kaḥ), What? (Kim), Which? (Yat), That (Tat), The Unexcelled State/Word (Padam Anuttamam); Friend of the World (Lokabandhuḥ), Lord of the World (Lokanāthaḥ), Beloved / Husband of Lakshmi (Mādhavaḥ), Affectionate to Devotees (Bhaktavatsalaḥ). Golden-Colored (Suvarṇavarṇaḥ), Golden-Limbed (Hemāṅgaḥ), He of excellent limbs/form (Varāṅgaḥ), Adorned with Sandalwood/Armlets (Candanāṅgadī); Slayer of Heroes (Vīrahā), Unequalled/Odd (Viṣamaḥ), Void/Empty (Śūnyaḥ), He who takes ghee/oblations / Without blessings (Ghṛtāśīḥ), Unmoving (Acalaḥ), Moving (Calaḥ). Without Pride (Amānī), Bestower of Honor (Mānadaḥ), Honorable/Respected (Mānyaḥ), Lord of the World (Lokasvāmī), Supporter of the Three Worlds (Trilokadhṛk); He of excellent intellect (Sumedhāḥ), Born of intelligence/sacrifice (Medhajaḥ), Blessed/Fortunate (Dhanyaḥ), He whose wisdom is Truth (Satyamedhāḥ), Supporter of the Earth (Dharādharaḥ). Possessor of Fiery Energy/Bull of Radiance (Tejovṛṣaḥ), Bearer of Radiance (Dyutidharaḥ), The Best among all weapon-bearers (Sarvaśastrabhṛtāṃ Varaḥ); The Acceptor/Controller (Pragrahaḥ), The Restrainer (Nigrahaḥ), Engrossed/Not Graspable (Vyagraḥ), He of not one horn / Many Peaks (Naikaśṛṅgaḥ), He who came before Gada (Balarama) / Wielder of the Mace foremost (Gadāgrajaḥ). Four-Formed (Chaturmūrtiḥ), Four-Armed (Chaturbāhuḥ), He of Four Manifestations (Chaturvyūhaḥ), The Goal of the Four (Varnas/Ashramas) (Chaturgatiḥ); Four-Souled (Chaturātmā), He of Four Natures/States (Chaturbhāvaḥ), Knower of the Four Vedas (Chaturvedavid), The One Foot (from which the universe manifests) (Ekapāt). He who turns around well (the cycle of Samsara) (Samāvartaḥ), He whose self does not turn back (from Dharma/battle) (Anivṛttātmā), Unconquerable (Durjayaḥ), Hard to Transgress (Duratikramaḥ); Hard to Obtain (Durlabhaḥ), Hard to Attain/Approach (Durgamaḥ), Hard to Enter/Impassable Fortress (Durgaḥ), Hard to Dwell In/Abode (Durāvāsaḥ), Slayer of Difficult Foes (Durārihā). He of auspicious limbs/form (Śubhāṅgaḥ), The Essence of the World / He who attracts the world (Lokasāraṅgaḥ), He of fine thread/lineage (Sutantuḥ), Extender of the Thread/Lineage (Tantuvardhanaḥ); Performer of Indra's deeds / Performer of mighty deeds (Indrakarmā), Performer of great deeds (Mahākarmā), Performer of accomplished deeds (Kṛtakarmā), He whose actions are scripture-ordained/accomplished (Kṛtāgamaḥ). The Source/Evolved One (Udbhavaḥ), Beautiful (Sundaraḥ), Handsome (Sundaḥ), Jewel-Navelled (Ratnanābhaḥ), Beautiful-Eyed (Sulocanaḥ); The Sun/Ray (Arkaḥ), Belonging to the Vajasaneya school / Giver of Food (Vājasanaḥ), Horned / Peaked (Śṛṅgī), Victorious (Jayantaḥ), All-Knowing and Victorious (Sarvavijjayī). Golden Drop/Point / Imperishable Seed (Suvarṇabinduḥ), Unshakeable (Akṣobhyaḥ), Lord of All Lords of Speech (Sarvavāgīśvareśvaraḥ); Great Lake/Pool (Mahāhradaḥ), Great Cave/Depth (Mahāgartaḥ), Great Being (Mahābhūtaḥ), Great Treasure (Mahānidhiḥ). Water Lily / He who delights the earth (Kumudaḥ), Kunda Flower / Giver of the Earth (Kundaraḥ), Kunda Flower / Sharp like a spear (Kundaḥ), Rain Cloud / Showerer (Parjanyaḥ), Purifier (Pāvanaḥ), Wind (Anilaḥ); Possessor of Nectar / Immortal (Amṛtāśaḥ), He whose form is Nectar/Immortal (Amṛtavapuḥ), All-Knowing (Sarvajñaḥ), Facing Everywhere (Sarvatomukhaḥ). Easily Attainable (Sulabhaḥ), He of good vows/conduct (Suvrataḥ), Accomplished/Perfected (Siddhaḥ), Conqueror of Foes (Śatrujit), Tormentor of Foes (Śatrutāpanaḥ); The Banyan Tree (Nyagrodhaḥ), The Udumbara (Fig) Tree (Udumbaraḥ), The Ashvattha (Peepal) Tree (Aśvatthaḥ), Slayer of the wrestler Chanura and the Andhras (Chāṇūrāndhraniṣūdanaḥ). Thousand-Rayed (Sahasrārciḥ), Seven-Tongued (Fire) (Saptajihvaḥ), Seven-Flamed (Fire) (Saptaidhāḥ), Seven-Vehicled (Sun) (Saptavāhanaḥ); Formless (Amūrtiḥ), Sinless (Anaghaḥ), Unthinkable (Acintyaḥ), Cause of Fear (Bhayakṛt), Destroyer of Fear (Bhayanāśanaḥ). The Atom/Subtle (Aṇuḥ), The Great/Vast (Bṛhat), The Slender/Subtle (Kṛśaḥ), The Stout/Gross (Sthūlaḥ), Possessor of Qualities (Guṇabhṛt), Devoid of Qualities (Nirguṇaḥ), The Great (Mahān); Unsupported (Adhṛtaḥ), Self-Supported (Svadhṛtaḥ), He whose face is auspicious/source (Svāsyaḥ), Of Ancient Lineage (Prāgvaṃśaḥ), Promoter of Lineage (Vaṃśavardhanaḥ). Bearer of Burden (Bhārabhṛt), Spoken Of/Praised (Kathitaḥ), The Yogi (Yogī), Lord of Yogis (Yogīśaḥ), Bestower of All Desires (Sarvakāmadaḥ); Hermitage/Stage of Life (Āśramaḥ), The Ascetic/Striver (Śramaṇaḥ), The Tranquil/Emaciated (Kṣāmaḥ), Beautiful-Winged (Suparṇaḥ - Garuda/Vedas), He whose vehicle is the Wind (Vāyuvāhanaḥ). Wielder of the Bow (Dhanurdharaḥ), Knower of the Science of Archery (Dhanurvedaḥ), Punishment/Staff (Daṇḍaḥ), The Punisher/Subduer (Damayitā), Control/Self-Restraint (Damaḥ); Unvanquished (Aparājitaḥ), Endurer of All (Sarvasahaḥ), The Ordainer/Controller (Niyantā), Without Rules / Unrestrained (Aniyamaḥ), Without Controller / Not Yama (Ayamaḥ). Possessed of Sattva Guna (Goodness) (Sattvavān), Predominantly Sattvic (Sāttvikaḥ), Truth (Satyaḥ), Devoted to Truth and Dharma (Satyadharmaparāyaṇaḥ); Intention/Purpose (Abhiprāyaḥ), Worthy of Love/Offerings (Priyārhaḥ), Worthy/Deserving (Arhaḥ), Doer of Pleasant Deeds (Priyakṛt), Enhancer of Joy/Love (Prītivardhanaḥ). He whose movement is through space/sky (Vihāyasagatiḥ), Light (Jyotiḥ), He of beautiful taste/radiance (Suruciḥ), Enjoyer of Oblations / Fire (Hutabhuk), Lord/Pervader (Vibhuḥ); The Sun (Raviḥ), The Illuminator/Sun (Virocanaḥ), The Sun (Sūryaḥ), The Progenitor/Sun (Savitā), He whose eye is the sun (Ravilocanaḥ). Infinite/Endless (Anantaḥ), Enjoyer of Oblations / Fire (Hutabhuk), The Enjoyer (Bhoktā), Giver of Happiness (Sukhadaḥ), Not Born Once / Born Many Times (Naikajaḥ), The First Born (Agrajaḥ); Never Dejected/Content (Anirviṇṇaḥ), Ever Forbearing/Patient (Sadāmarṣī), The Foundation of the Worlds (Lokādhiṣṭhānam), The Wonderful/Marvelous (Adbhutaḥ). Ancient (Sanāt), The Most Ancient (Sanātanatamaḥ), Sage Kapila (Kapilaḥ), Monkey (Kapiḥ - perhaps referring to Varaha or Hayagriva forms), Immutable (Avyayaḥ); Bestower of Well-being (Svastidaḥ), Creator of Well-being (Svastikṛt), Well-being/Auspiciousness (Svasti), Enjoyer of Well-being (Svastibhuk), He whose gift is auspiciousness/well-being (Svastidakṣiṇaḥ). Not Fierce/Gentle (Araudraḥ), Wearer of Earrings (Kuṇḍalī), Wielder of the Discus (Cakrī), Valiant/Possessing Strides (Vikramī), He whose rule is powerful/energetic (Ūrjitaśāsanaḥ); Beyond Words (Śabdātigaḥ), Tolerant of Words (criticism/praise) (Śabdasahaḥ), Cool/Pleasant (Śiśiraḥ), Maker of the Night (Śarvarīkaraḥ). Not Cruel/Gentle (Akrūraḥ), Skillful/Handsome (Peśalaḥ), Dexterous (Dakṣaḥ), Right-handed / Liberal / South (Dakṣiṇaḥ), The Best of the Forbearing (Kṣamiṇāṃ Varaḥ); Wisest (Vidvattamaḥ), Fearless (Vītabhayaḥ), He whose hearing and chanting bestow merit (Puṇyaśravaṇakīrtanaḥ). The Uplifter/Savior (Uttāraṇaḥ), Destroyer of Evil Deeds (Duṣkṛtihā), Meritorious/Pure (Puṇyaḥ), Destroyer of Bad Dreams (Duḥsvapnanāśanaḥ); Slayer of Heroes (Vīrahā), Protector (Rakṣaṇaḥ), The Good/Saintly (Santaḥ), Life (Jīvanaḥ), Well-Established/All-Pervading (Paryavasthitaḥ). Infinite Forms (Anantarūpaḥ), Infinite Glory/Wealth (Anantaśrīḥ), Conqueror of Anger/Mind (Jitamanyuḥ), Remover of Fear (Bhayāpahaḥ); Four-Cornered / Skillful (Chaturaśraḥ), Deep-Souled/Profound (Gabhīrātmā), Undirected / Bestower of Directions (Vidiśaḥ), Appointer of Directions (Vyādiśaḥ), Directions (Diśaḥ). Without Beginning (Anādiḥ), Earth (Bhūḥ), Heaven (Bhuvaḥ), Splendor/Lakshmi (Lakṣmīḥ), Possessing Great Valor (Suvīraḥ), He of beautiful armlets/movement (Rucirāṅgadaḥ); Generator/Father (Jananaḥ), Source of all Births (Janajanmādiḥ), Terrible/Mighty (Bhīmaḥ), He of terrible prowess (Bhīmaparākramaḥ). The Fundamental Support/Abode (Ādhāranilayaḥ), The Supporter/Ordainer (Adhātā), He whose smile is like a flower (Puṣpahāsaḥ), Ever Awake (Prajāgaraḥ); Moving Upwards (Ūrdhvagaḥ), He whose conduct is the path of the good (Satpathācāraḥ), Giver of Life-Breath (Prāṇadaḥ), The Sacred Syllable OM (Praṇavaḥ), Transaction/Bet (Paṇaḥ). Authority/Standard (Pramāṇaṃ), Abode of Life-Breath (Prāṇanilayaḥ), Sustainer of Life-Breath (Prāṇabhṛt), Giver of Life to Life-Breath (Prāṇajīvanaḥ); Truth/Essence (Tattvaṃ), Knower of Truth/Essence (Tattvavit), The One Self (Ekātmā), He who transcends Birth, Death, and Old Age (Janmamṛtyujarātigaḥ). The Tree of Bhur, Bhuvah, Svah (the three worlds) (Bhūrbhuvaḥsvastaruḥ), The Savior (Tāraḥ), The Progenitor/Sun (Savitā), The Great-Grandfather (Prapitāmahaḥ); Sacrifice (Yajñaḥ), Lord of Sacrifice (Yajñapatiḥ), Performer of Sacrifice (Yajvā), He whose limbs are the sacrifice (Yajñāṅgaḥ), He whose vehicle is the sacrifice (Yajñavāhanaḥ). Bearer of Sacrifice (Yajñabhṛt), Creator of Sacrifice (Yajñakṛt), The Sacrifice itself (Yajñī), Enjoyer of Sacrifice (Yajñabhuk), Means of Sacrifice (Yajñasādhanaḥ); Ender of Sacrifice (Yajñāntakṛt), Secret of Sacrifice (Yajñaguhyam), Food (Annam), Eater of Food (Annādaḥ), And (Eva Cha). Self-Born Source (Ātmayoniḥ), Self-Born (Svayaṃjātaḥ), Sage Vaikhanasa / He who digs (Vaikhānaḥ), Singer of the Sama Veda (Sāmagāyanaḥ); Son of Devaki (Devakīnandanaḥ), Creator (Sraṣṭā), Lord of the Earth (Kṣitīśaḥ), Destroyer of Sin (Pāpanāśanaḥ). Wielder of the Conch (Śaṅkhabhṛt), Wielder of the Sword Nandaki (Nandakī), Wielder of the Discus (Cakrī), Wielder of the Sharnga Bow (Śārṅgadhanvā), Wielder of the Mace (Gadādharaḥ); He who holds the Chariot-Wheel/Discus in hand (Rathāṅgapāṇiḥ), Unshakeable (Akṣobhyaḥ), Armed with All Weapons (Sarvapraharaṇāyudhaḥ). Armed with All Weapons, Om Salutations Thus. (Sarvapraharaṇāyudha Om Nama Iti). He who wears the forest garland (Vanamālī), holds the mace (Gadī), the Sharnga bow (Śārṅgī), the conch (Śaṅkhī), the discus (Cakrī), and the sword Nandaki (Nandakī); the glorious Narayana, Vishnu, Vasudeva – may He protect us. (Śrīmān Nārāyaṇo Viṣṇuḥ Vāsudevo'bhirakṣatu). May Shri Vasudeva protect us, Om Salutations Thus. (Śrī Vāsudevo'bhirakṣatu Om Nama Iti). Concluding Part and Fruits of Recitation (Uttara Nyāsaḥ, Phalaśrutiḥ) Bhishma said: Thus, the thousand divine names of the great-souled Keshava, who is worthy of being praised, have been declared completely. He who constantly listens to this, or who recites it, that human being encounters nothing inauspicious, neither here nor hereafter. A Brahmin who knows Vedanta (becomes learned), a Kshatriya becomes victorious, a Vaishya becomes endowed with wealth, and a Shudra attains happiness. One seeking Dharma attains Dharma; one seeking wealth attains wealth; one seeking pleasures attains pleasures; one seeking progeny attains progeny. He who, full of devotion, always rises early, becomes pure, and with a mind fixed on Him (Vasudeva), recites this thousand names of Vasudeva – Attains great fame, prominence among his kinsmen, unchanging prosperity, and obtains unsurpassed welfare (liberation). He encounters no fear anywhere, and obtains valor and brilliance. He becomes free from disease, radiant, endowed with strength, beauty, and virtuous qualities. One afflicted by disease is freed from illness; one bound is released from bondage; one afraid is freed from fear; one in distress is freed from calamities. That man who praises the Supreme Person (Purushottama) with these thousand names, always endowed with devotion, quickly overcomes difficulties. The mortal who takes refuge in Vasudeva, who is solely devoted to Vasudeva, becomes purified of all sins and attains the eternal Brahman. For the devotees of Vasudeva, nothing inauspicious ever exists. The fear of birth, death, old age, and disease does not arise for them. One who studies this hymn with faith and devotion becomes endowed with self-bliss, forbearance, prosperity (Shri), fortitude, memory, and fame. Neither anger, nor jealousy, nor greed, nor evil thoughts arise in those devotees of the Supreme Person (Purushottama) who have performed meritorious deeds. Heaven with the moon, sun, and stars; the ether, the directions, the earth, the great ocean – all are held by the power of the great-souled Vasudeva. This entire moving and unmoving universe, along with gods, demons, gandharvas, yakshas, serpents, and rakshasas, is under the control of Krishna. The senses, mind, intellect, goodness (sattva), brilliance, strength, fortitude – these are said to have Vasudeva as their self; so too are the field (body/matter) and the knower of the field (soul). Right conduct (Achara) is considered the foremost principle of all scriptures. Dharma arises from right conduct, and the Lord of Dharma is Achyuta (the Unfailing One). The Sages (Rishis), the Ancestors (Pitrs), the Gods (Devas), the Great Elements (Mahabhutas), the Metals/Constituents (Dhatavah), the moving and unmoving – this entire universe originates from Narayana. Yoga, Knowledge (Jnana), Sankhya philosophy, the arts, sciences, crafts, actions, Vedas, Shastras (scriptures), and discriminating knowledge – all this comes from Janardana. Vishnu is the one great Being, yet He exists as manifold separate beings. Pervading the three worlds, the Soul of all beings, the Enjoyer of the Universe, the Immutable One, enjoys. Whoever desires to attain welfare and happiness should recite this hymn of the blessed Lord Vishnu, sung by Vyasa. Those who worship the lotus-eyed one (Pushkaraksha), the Lord of the Universe, the Unborn God, the immutable Lord of the world – they never meet with defeat. They never meet with defeat, Om Salutations Thus. (Na te yānti parābhavam Om Nama iti). Arjuna said: 23. O large-eyed one like a lotus petal, O lotus-navelled one, O best of gods! Be the protector of your devoted and loving devotees, O Janardana! The Blessed Lord (Shri Bhagavan) said: 24. O Son of Pandu (Arjuna), whoever wishes to praise Me with the thousand names, he, by (reciting) this one verse (referring to the verse below, or perhaps the essence), is indeed praised by Me, there is no doubt. 25. Praised indeed, there is no doubt, Om Salutations Thus. (Stuta eva na saṃśaya Om Nama iti). Vyasa said: 25. From the dwelling (Vāsana) of Vasudeva, the three worlds are permeated (Vāsitam). You are the dwelling place of all beings (Sarvabhūtanivāsaḥ asi), O Vasudeva, salutations be unto You! 26. O Shri Vasudeva, salutations be unto You, Om Salutations Thus. (Śrī Vāsudeva Namo'stu ta Om Nama iti). Parvati said: 26. O Lord (Prabho), by what short method can the thousand names of Vishnu be recited daily by the wise? I wish to hear this. Lord Shiva (Ishwara) said: 27. Shri Rama Rama Rama – thus delighting in Rama, Rama, O Lovely-Faced One (Manorame); the name 'Rama' is equivalent to the thousand names (of Vishnu), O Beautiful-Faced One (Varānane). 28. The name Shri Rama, O Beautiful-Faced One, Om Salutations Thus. (Śrī Rāma nāma Varānana Om Nama iti). Brahma said: 28. Salutations to the Infinite One, of a thousand forms, having a thousand feet, eyes, heads, thighs, and arms! Salutations to the thousand-named Eternal Person, the bearer of a thousand crore Yugas! 29. To the Bearer of a thousand crore Yugas, Om Salutations Thus. (Sahasrakoṭiyugadhāriṇe Nama Om Nama iti). Om Tat Sat. Thus, in the Shri Mahabharata, the compilation of one hundred thousand verses by Vyasa, in the Anushasanika Parva, in the dialogue between Bhishma and Yudhishthira, ends the divine thousand-name hymn of Shri Vishnu. Sanjaya said (From Bhagavad Gita): 29. Wherever there is Krishna, the Lord of Yoga, and wherever there is Partha (Arjuna), the wielder of the bow, there surely will be fortune (Shri), victory (Vijaya), prosperity (Bhuti), and unwavering righteousness (Dhruva Niti) – such is my conviction. The Blessed Lord said (From Bhagavad Gita): 30. Those people who worship Me alone, thinking of no other, to them, who are ever steadfast, I bring attainment (Yoga) and security (Kshema). 31. For the protection of the good, for the destruction of the wicked, and for the establishment of Dharma, I manifest Myself from age to age (Yuga to Yuga). Those who are distressed, dejected, downcast, and afraid, or are afflicted by dreadful diseases, become freed from sorrow and attain happiness merely by chanting the name 'Narayana'. Whatever I do with my body, speech, mind, senses, intellect, self, or by the innate tendencies of nature – all that I dedicate unto the Supreme Lord Narayana. Thus ends the divine thousand-name hymn of Shri Vishnu. Om Tat Sat (Om That is the Truth). (From the Mahabharata, Anushasana Parva, Chapter 149) Additional Concluding Shlokas Om. The remover of calamities, the bestower of all riches, the one who delights the world, Shri Rama – again and again, I bow down to Him. The destroyer of the distress of the distressed, the remover of the fear of the fearful, the rod of death (Kala-danda) to enemies – to that Ramachandra, I bow down. Salutations to Rama, who holds the Kodanda bow in hand, who has fitted an arrow to it, who has destroyed all demons, and who removes calamities. Salutations to Rama, Ramabhadra (Auspicious Rama), Ramachandra (Rama-like-the-Moon), the Creator (Vedhase), the Lord of the Raghus, the Lord, the Husband of Sita. May the mighty Rama and Lakshmana, with their bows drawn fully to their ears, protect me from the front, from behind, and from the sides. Ever ready, wearing armor, holding sword, bow, and arrows, youthful, may Rama, accompanied by Lakshmana, always go before me and protect me. By the medicine of uttering the names Achyuta (Unfailing), Ananta (Infinite), Govinda (Protector of Cows/Senses), all diseases are destroyed. I speak the truth, the truth. Truth, truth, again truth – raising the arm, it is declared: There is no scripture higher than the Veda, there is no God higher than Keshava. When the body is worn out and afflicted by disease, the medicine is the water of the Ganga (Jahnavi), and the physician is Narayana Hari. Having churned all the scriptures and reflected again and again, this one conclusion is well-established: Narayana Hari is the one to be meditated upon. Whatever syllable or word may have been omitted, or vowel missed, may all that be forgiven, O God Narayana, salutations be unto You. Missing or extra Visargas (ḥ), Bindus (ṃ), vowels, words, feet (of verses), or syllables – forgive them, O Purushottama (Supreme Person). Alternate Concluding Shlokas Salutations to the Lotus-Navelled One, salutations to You who recline on the waters. Salutations to You, Keshava, Ananta, Vasudeva, salutations be unto You. Salutations to the God devoted to Brahman/Brahmins, and to the welfare of cows and Brahmins. Salutations again and again to Krishna, Govinda, who works for the welfare of the world. Just as rainwater fallen from the sky ultimately reaches the ocean, salutations offered to any god ultimately reach Keshava. This is the thornless path where Hari is worshipped. Know that path to be wrong which is devoid of scriptures related to Govinda (or, teachings devoid of Govinda). Whatever merit is in all the Vedas, whatever fruit is in all the holy places, that fruit one obtains completely by praising the God Janardana. The person who recites this daily, three times a day in a temple of Keshava, or twice, or even once, removes all evil/negativity. His enemies are burnt up, all planets always become favorable for him, and sins dissolve away when this hymn is recited. By whom He is meditated upon, by whom this hymn is heard, by whom it is recited – it is as if all gifts have been given and all gods have been worshipped. Neither in this world nor in the next is there any fear for him who studies the thousand names on the twelfth lunar day (Dvadashi) in My (Vishnu's) presence. O Partha (Arjuna), sins accumulated over hundreds of crores of Kalpas (aeons) are slowly burnt away by meditating on Keshava in the mind near an Ashvattha (Peepal) tree... ...and reciting the thousand names; one obtains the fruit of gifting ten million cows. If one recites it daily in a Shiva temple or sitting in a Tulasi grove... ...that person attains liberation, as per the word of the Discus-Bearer (Vishnu). Terrible sins, including the killing of a Brahmin, and all other sins are destroyed. Sins dissolve away – what need be said of other lesser sins? Freed from all sins, he goes to the world of Vishnu (Vishnuloka). ॥ Harih Om Tat Sat ॥ (Hari Om That is the Truth)
Vishnu Sahasranamam Hindi Meaning
श्री विष्णु सहस्त्रनाम स्तोत्रम् ॐ श्री परमात्मा को नमस्कार। नारायण, नर (अर्जुन), नरोत्तम (विष्णु/कृष्ण), देवी सरस्वती और व्यास जी को नमस्कार करके, तब जय (महाभारत) का पाठ करना चाहिए। ॐ अब सभी सौभाग्य प्रदान करने वाले श्री विष्णु सहस्रनाम स्तोत्र का आरम्भ होता है। हरिः ॐ ॥ प्रारंभिक ध्यान श्लोक सफ़ेद वस्त्र धारण करने वाले, चन्द्रमा के समान कांति वाले, चार भुजाओं वाले, प्रसन्न मुख वाले श्री विष्णु का ध्यान करना चाहिए, ताकि सभी विघ्न शांत हो जाएं। जिनके हाथी-मुख वाले (गणेश जी) आदि सैकड़ों पार्षदगण सदैव विघ्नों का नाश करते हैं, उन विष्वक्सेन (भगवान विष्णु के सेनापति) का मैं आश्रय लेता हूँ। वसिष्ठ के प्रपौत्र, शक्ति के पौत्र, निष्पाप, पराशर के पुत्र, शुकदेव जी के पिता, तपस्या के भंडार श्री व्यास जी को मैं वंदन करता हूँ। विष्णु रूप व्यास जी के लिए और व्यास रूप विष्णु जी के लिए नमस्कार है। ब्रह्मज्ञान के भंडार, वसिष्ठ के वंशज (व्यास जी) को बारम्बार नमस्कार है। जो विकार रहित, शुद्ध, नित्य, परमात्मा हैं, जो सदा एक ही रूप में रहते हैं, उन सर्वविजयी विष्णु को नमस्कार है। जिनके स्मरण मात्र से मनुष्य जन्म-मृत्यु रूपी संसार के बंधन से मुक्त हो जाता है, उन प्रभावशाली विष्णु को नमस्कार है। (वैकल्पिक श्लोक: सभी प्राणियों के आदि कारण, पृथ्वी को धारण करने वाले, अनेक रूपों वाले, प्रभावशाली विष्णु को नमस्कार।) ॐ प्रभावशाली विष्णु को नमस्कार। भीष्म और युधिष्ठिर संवाद श्री वैशम्पायन जी ने कहा --- 7. सम्पूर्ण धर्मों और सब प्रकार से पवित्र करने वाली बातों को सुनकर, युधिष्ठिर ने शांतनु पुत्र (भीष्म) से पुनः इस प्रकार पूछा। युधिष्ठिर ने कहा --- 8. इस संसार में एकमात्र सर्वश्रेष्ठ देवता कौन हैं? तथा एकमात्र परम आश्रय कौन हैं? किस देवता की स्तुति करते हुए और किसका पूजन करते हुए मनुष्य कल्याण को प्राप्त करते हैं? 9. सभी धर्मों में आपकी दृष्टि में सबसे बड़ा धर्म कौन सा है? किस (नाम या मंत्र) का जप करते हुए जीव जन्म-मृत्यु रूपी संसार के बंधन से मुक्त हो जाता है? भीष्म ने कहा --- 10. जगत के स्वामी, देवों के देव, अनंत, पुरुषोत्तम भगवान् की उनके हजार नामों द्वारा स्तुति करके मनुष्य सदा उन्नति को प्राप्त होता है। 11. उसी अविनाशी पुरुष की नित्य भक्तिपूर्वक पूजा करते हुए, ध्यान करते हुए, स्तुति करते हुए, नमस्कार करते हुए और उन्हीं का यज्ञ करते हुए मनुष्य कल्याण प्राप्त करता है। 12. आदि और अंत से रहित, सर्वलोक के महान ईश्वर, लोकों के अध्यक्ष श्री विष्णु की नित्य स्तुति करते हुए मनुष्य सभी दुखों से पार हो जाता है। 13. जो ब्राह्मणों के हितैषी हैं, सभी धर्मों को जानने वाले हैं, लोकों की कीर्ति बढ़ाने वाले हैं, लोकनाथ हैं, महान तत्व हैं और सभी प्राणियों की उत्पत्ति और विकास के कारण हैं (उन विष्णु की स्तुति करनी चाहिए)। 14. यही मेरी दृष्टि में सभी धर्मों में सर्वश्रेष्ठ धर्म है कि मनुष्य सदा भक्तिपूर्वक कमल नयन भगवान् (विष्णु) की स्तुतियों द्वारा पूजा करे। 15. जो परम महान तेज हैं, जो परम महान तप हैं, जो परम महान ब्रह्म हैं, जो परम आश्रय हैं। 16. जो पवित्रों में भी परम पवित्र हैं, जो मंगलों के भी मंगल हैं, जो देवताओं के भी देवता हैं और जो समस्त प्राणियों के अविनाशी पिता हैं। 17. जिनसे सृष्टि के आदि युग के आरम्भ में सभी प्राणी उत्पन्न होते हैं और युग के अंत में जिनमें वे पुनः विलीन हो जाते हैं। 18. हे राजन! उन लोक के प्रधान, जगन्नाथ भगवान् विष्णु के हजार नामों को मुझसे सुनो, जो पाप और भय को दूर करने वाले हैं। 19. उन महात्मा (विष्णु) के जो गुण-कर्म पर आधारित नाम प्रसिद्ध हैं और ऋषियों द्वारा बार-बार गाए गए हैं, उन्हें मैं जगत के कल्याण के लिए कहूँगा। स्तोत्र के ऋषि, छंद, देवता आदि इस सहस्रनाम स्तोत्र के ऋषि महामुनि वेदव्यास हैं, छन्द अनुष्टुप् है, और देवता देवकी पुत्र भगवान् श्रीकृष्ण हैं। 'अमृतांशूद्भवो भानुः' (नाम ३१) इसका बीज है, 'देवकीनन्दनः स्रष्टा' (नाम १०६) इसकी शक्ति है, 'त्रिसामा' (नाम ६२) इसका हृदय है, और इसका प्रयोग (विनियोग) शान्ति प्राप्ति के लिए किया जाता है। मैं विष्णु, जिष्णु (विजयी), महाविष्णु, प्रभविष्णु (अत्यंत प्रभावशाली), महेश्वर, अनेकों रूप धारण करने वाले और दैत्यों का अंत करने वाले पुरुषोत्तम को नमस्कार करता हूँ। **(यहाँ से न्यास का भाग आरम्भ होता है, जो पाठ से पहले शरीर और मन को शुद्ध और एकाग्र करने की प्रक्रिया है। इसमें मंत्रों के ऋषियों, देवताओं, बीज, शक्ति आदि का शरीर के विभिन्न अंगों पर न्यास (स्थापन) किया जाता है। इसका शाब्दिक अनुवाद जटिल और सामान्य पाठक के लिए आवश्यक नहीं है। मूल भाव यह है कि साधक स्तोत्र के मंत्रों को अपने भीतर स्थापित कर रहा है।) ** पूर्वन्यास श्री वेदव्यास जी कहते हैं --- ॐ इस श्री विष्णु के दिव्य सहस्रनाम स्तोत्र रूप महामंत्र के ऋषि श्री वेदव्यास भगवान हैं, अनुष्टुप् छन्द है, श्रीमहाविष्णु परमात्मा श्रीमन्नारायण देवता हैं, 'अमृतांशूद्भवो भानुः' बीज है, 'देवकीनन्दनः स्रष्टा' शक्ति है, 'उद्भवः क्षोभणो देवः' परम मंत्र है, 'शङ्खभृन्नन्दकी चक्री' कीलक (खूंटी या आधार) है, 'शार्ङ्गधन्वा गदाधरः' अस्त्र है, 'रथाङ्गपाणिरक्षोभ्यः' नेत्र है, 'त्रिसामा सामगः साम' कवच है, 'आनन्दं परब्रह्म' योनि (उत्पत्ति स्थान) है, 'ऋतुः सुदर्शनः कालः' दिग्बन्ध (दिशाओं का बंधन) है, श्री विश्वरूप ध्यान है, और श्री महाविष्णु की प्रसन्नता के लिए सहस्रनाम स्तोत्र के पाठ में इसका विनियोग (प्रयोग) है। न्यास अब न्यास: ॐ सिर में वेदव्यास ऋषि को नमस्कार। मुख में अनुष्टुप् छन्द को नमस्कार। हृदय में श्रीकृष्ण परमात्मा देवता को नमस्कार। गुह्य स्थान में 'अमृतांशूद्भवो भानुः' बीज को नमस्कार। पैरों में 'देवकीनन्दनः स्रष्टा' शक्ति को नमस्कार। सम्पूर्ण अंगों में 'शङ्खभृन्नन्दकी चक्री' कीलक को नमस्कार। हाथों की अंजुली में मेरे श्रीकृष्ण की प्रसन्नता के लिए जप में विनियोग। इस प्रकार ऋष्यादि न्यास समाप्त हुआ। करन्यास (हाथों पर न्यास) ॐ 'विश्वं विष्णुर्वषट्कारः' – अंगूठों को नमस्कार। 'अमृतांशूद्भवो भानुः' – तर्जनी उंगलियों को नमस्कार। 'ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद्ब्रह्म' – मध्यमा उंगलियों को नमस्कार। 'सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्यः' – अनामिका उंगलियों को नमस्कार। 'निमिषोऽनिमिषः स्रग्वी' – कनिष्ठिका उंगलियों को नमस्कार। 'रथाङ्गपाणिरक्षोभ्यः' – करतल (हथेली) और करपृष्ठ (हाथ का पिछला भाग) को नमस्कार। इस प्रकार करन्यास समाप्त हुआ। षडङ्गन्यास (छः अंगों पर न्यास) ॐ 'विश्वं विष्णुर्वषट्कारः' – हृदय को नमस्कार। 'अमृतांशूद्भवो भानुः' – सिर को स्वाहा। 'ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद्ब्रह्म' – शिखा को वषट्। 'सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्यः' – कवच को हुम्। 'निमिषोऽनिमिषः स्रग्वी' – तीनों नेत्रों को वौषट्। 'रथाङ्गपाणिरक्षोभ्यः' – अस्त्र को फट्। (वैकल्पिक षडङ्गन्यास भी दिया गया है, जिसका भाव समान है - ज्ञान, ऐश्वर्य, शक्ति, बल, तेज, वीर्य को क्रमशः हृदय, सिर, शिखा, कवच, नेत्र, अस्त्र पर स्थापित करना) 'ऋतुः सुदर्शनः कालः' – इससे दसों दिशाओं का बन्धन। इस प्रकार षडङ्गन्यास समाप्त हुआ। संकल्प श्रीकृष्ण की प्रसन्नता के लिए मैं विष्णु के दिव्य सहस्रनाम का जप करूँगा। ध्यानम् (ध्यान के श्लोक) क्षीरसागर के तट पर, पवित्र मणियों से चमकते रेत पर, मोतियों की माला से बने आसन पर विराजमान, स्फटिक मणि जैसे मोतियों से सजे अंगों वाले, ऊपर निर्मल श्वेत बादलों से बने चंदोवे से बरसती अमृत वर्षा से आनंदित, हाथ में कमल, गदा, शंख और चक्र धारण किये हुए भगवान मुकुन्द हमारा कल्याण करें। पृथ्वी जिनके चरण हैं, आकाश नाभि है, वायु प्राण है, चन्द्रमा और सूर्य नेत्र हैं, दिशाएं कान हैं, स्वर्ग सिर है, अग्नि मुख है और समुद्र जिनका पेट है। जिनके भीतर देवता, मनुष्य, पक्षी, गाय, भोगी (नाग), गंधर्व और दैत्यों से भरा यह विचित्र विश्व रमण कर रहा है, उन त्रिभुवन रूपधारी ईश्वर श्री विष्णु को मैं नमस्कार करता हूँ। ॐ भगवान वासुदेव को नमस्कार। ॐ जिनका आकार शांत है, जो शेषनाग की शय्या पर शयन करते हैं, जिनकी नाभि में कमल है, जो देवताओं के भी ईश्वर हैं, जो सम्पूर्ण विश्व के आधार हैं, आकाश के समान सर्वत्र व्याप्त हैं, मेघ के समान जिनका वर्ण है, जिनके अंग अत्यंत शुभ और सुंदर हैं, जो लक्ष्मी जी के पति हैं, जिनके नेत्र कमल के समान हैं, योगीजन जिनका ध्यान द्वारा अनुभव करते हैं (या जो योगियों के हृदय में ध्यान द्वारा जानने योग्य हैं), उन संसार के भय को हरने वाले, सर्वलोक के एकमात्र स्वामी श्री विष्णु को मैं वंदन करता हूँ। जिनका वर्ण मेघ के समान श्याम है, जो पीताम्बर (पीले रेशमी वस्त्र) धारण किये हुए हैं, जिनका वक्षःस्थल श्रीवत्स चिह्न और कौस्तुभ मणि से सुशोभित है, जो पुण्य से युक्त हैं (या पुण्य करने वालों को प्राप्त होते हैं), जिनके नेत्र कमल के समान विशाल हैं, उन सर्वलोक के एकमात्र स्वामी श्री विष्णु को मैं वंदन करता हूँ। सभी प्राणियों के आदि कारण, पृथ्वी को धारण करने वाले, अनेक रूपों वाले, प्रभावशाली श्री विष्णु को नमस्कार है। जो शंख और चक्र धारण किये हुए हैं, किरीट और कुण्डलों से सुशोभित हैं, पीले वस्त्र पहने हैं, कमल के समान जिनके नेत्र हैं, जिनके वक्षःस्थल पर हार और कौस्तुभ मणि की शोभा है, उन चतुर्भुज श्री विष्णु को मैं सिर झुकाकर नमस्कार करता हूँ। पारिजात वृक्ष की छाया में, सोने के सिंहासन पर विराजमान, मेघ के समान श्याम वर्ण, विशाल नेत्रों वाले, भली-भाँति अलंकृत, चन्द्रमा के समान मुख वाले, चार भुजाओं वाले, वक्षःस्थल पर श्रीवत्स चिह्न धारण किये हुए, रुक्मिणी और सत्यभामा जी के साथ विराजमान भगवान् श्रीकृष्ण का मैं आश्रय लेता हूँ। स्तोत्रम् (मूल सहस्रनाम) हरिः ॐ । (यहाँ से भगवान विष्णु के 1000 नाम श्लोकों में पिरोये गए हैं। प्रत्येक नाम भगवान के किसी गुण, रूप, लीला या माहात्म्य को दर्शाता है। यहाँ प्रत्येक श्लोक का भावानुवाद दिया जा रहा है।) ॐ (१) विश्व (सम्पूर्ण जगत), (२) विष्णु (सर्वव्यापी), (३) वषट्कार (जिनके लिए यज्ञ में वषट् क्रिया होती है), (४) भूत-भविष्य-वर्तमान के स्वामी, (५) प्राणियों को रचने वाले, (६) प्राणियों का भरण-पोषण करने वाले, (७) स्वयं सत्ता स्वरूप, (८) प्राणियों की आत्मा, (९) प्राणियों को उत्पन्न करने और बढ़ाने वाले। (१०) परम पवित्र आत्मा, (११) परमात्मा, (१२) मुक्त पुरुषों की परम गति, (१३) अविनाशी, (१४) पुरुष (सबमें वास करने वाले), (१५) साक्षी, (१६) क्षेत्रज्ञ (शरीर को जानने वाले), (१७) अक्षर (कभी नष्ट न होने वाले)। (१८) योग स्वरूप, (१९) योग जानने वालों के नेता, (२०) प्रकृति और पुरुष के स्वामी, (२१) नृसिंह रूप धारण करने वाले, (२२) श्रीमान (लक्ष्मी से युक्त), (२३) केशव (सुंदर केश वाले या क+अ+ईश = ब्रह्मा+विष्णु+शिव स्वरूप), (२४) पुरुषोत्तम (पुरुषों में श्रेष्ठ)। (२५) सर्व (सब कुछ), (२६) शर्व (संहार करने वाले), (२७) शिव (मंगलमय), (२८) स्थाणु (स्थिर), (२९) भूतादि (प्राणियों के आदि कारण), (३०) अव्यय निधि (कभी नष्ट न होने वाले खजाने), (३१) सम्भव (अपनी इच्छा से प्रकट होने वाले), (३२) भावन (सबको उत्पन्न करने वाले), (३३) भर्ता (सबका पालन करने वाले), (३४) प्रभव (उत्पत्ति स्थान), (३५) प्रभु (सर्व समर्थ), (३६) ईश्वर (शासन करने वाले)। (३७) स्वयंभू (स्वयं उत्पन्न होने वाले), (३८) शम्भु (कल्याण करने वाले), (३९) आदित्य (सूर्य रूप या अदिति के पुत्र), (४०) पुष्कराक्ष (कमल नयन), (४१) महास्वन (गंभीर घोष वाले), (४२) अनादि-निधन (जिनका आदि और अंत नहीं), (४३) धाता (धारण करने वाले), (४४) विधाता (विधान करने वाले), (४५) धातुओं में उत्तम (परम तत्व)। (४६) अप्रमेय (प्रमाणों से परे), (४७) हृषीकेश (इन्द्रियों के स्वामी), (४८) पद्मनाभ (नाभि में कमल वाले), (४९) अमरप्रभु (देवताओं के स्वामी), (५०) विश्वकर्मा (विश्व के रचयिता), (५१) मनु (मनन करने वाले), (५२) त्वष्टा (रूप देने वाले), (५३) स्थविष्ठ (अत्यंत स्थूल), (५४) स्थविर (प्राचीन), (५५) ध्रुव (अटल)। (५६) अग्राह्य (इन्द्रियों से ग्रहण न किये जा सकने वाले), (५७) शाश्वत (सदा रहने वाले), (५८) कृष्ण (आकर्षित करने वाले या श्याम वर्ण), (५९) लोहिताक्ष (लाल नेत्रों वाले), (६०) प्रतर्दन (शत्रुओं का नाश करने वाले), (६१) प्रभूत (ज्ञान-ऐश्वर्य से संपन्न), (६२) त्रिककुब्धाम (तीनों दिशाओं - ऊपर, नीचे, मध्य - के आश्रय), (६३) पवित्र (पवित्र करने वाले), (६४) परम मंगल (सबसे बढ़कर कल्याणकारी)। (६५) ईशान (शासन करने वाले), (६६) प्राणद (प्राण देने वाले), (६७) प्राण (स्वयं प्राण स्वरूप), (६८) ज्येष्ठ (सबसे बड़े), (६९) श्रेष्ठ (सबसे उत्तम), (७०) प्रजापति (प्रजाओं के स्वामी), (७१) हिरण्यगर्भ (स्वर्णमय अंड या ब्रह्मांड के उत्पत्ति स्थान), (७२) भूगर्भ (पृथ्वी जिनके गर्भ में है), (७३) माधव (लक्ष्मी पति या मधु विद्या के ज्ञाता), (७४) मधुसूदन (मधु दैत्य को मारने वाले)। (७५) ईश्वर (सर्व समर्थ), (७६) विक्रमी (पराक्रमी), (७७) धन्वी (धनुष धारण करने वाले), (७८) मेधावी (उत्तम बुद्धि वाले), (७९) विक्रम (विशेष पराक्रम करने वाले), (८०) क्रम (नियम से चलने वाले), (८१) अनुत्तम (जिनसे उत्तम कोई नहीं), (८२) दुराधर्ष (कठिनाई से वश में आने वाले), (८३) कृतज्ञ (किये हुए उपकार को जानने वाले), (८४) कृति (स्वयं क्रिया रूप), (८५) आत्मवान् (अपनी महिमा में स्थित)। (८६) सुरेश (देवताओं के स्वामी), (८७) शरण (शरणागतों की रक्षा करने वाले), (८८) शर्म (आनन्द स्वरूप), (८९) विश्वरेता (विश्व के बीज), (९०) प्रजाभव (प्रजा की उत्पत्ति के स्थान), (९१) अहः (दिन स्वरूप), (९२) संवत्सर (काल स्वरूप), (९३) व्याल (सर्प के समान अग्राह्य), (९४) प्रत्यय (ज्ञान स्वरूप), (९५) सर्वदर्शन (सब कुछ देखने वाले)। (९६) अज (जन्म रहित), (९७) सर्वेश्वर (सबके ईश्वर), (९८) सिद्ध (सदा पूर्ण), (९९) सिद्धि (स्वयं सिद्धि रूप), (१००) सर्वादि (सबके आदि कारण), (१०१) अच्युत (कभी च्युत न होने वाले), (१०२) वृषाकपि (धर्म और वराह रूप), (१०३) अमेयात्मा (जिसकी आत्मा मापी न जा सके), (१०४) सर्वयोगविनिःसृत (सभी योगों से मुक्त या सभी संबंधों से परे)। (१०५) वसु (सबमें वास करने वाले), (१०६) वसुमना (उत्तम मन वाले), (१०७) सत्य (सत्य स्वरूप), (१०८) समात्मा (सबमें समान भाव रखने वाले), (१०९) असम्मित (किसी से तुलनीय नहीं), (११०) सम (सदा एकरस), (१११) अमोघ (कभी व्यर्थ न जाने वाले), (११२) पुण्डरीकाक्ष (कमल नयन), (११३) वृषकर्मा (धर्ममय कर्म करने वाले), (११४) वृषाकृति (धर्म का रूप धारण करने वाले)। (११५) रुद्र (दुःख दूर करने वाले या रुलाने वाले), (११६) बहुशिरा (अनेक सिरों वाले), (११७) बभ्रु (धारण-पोषण करने वाले), (११८) विश्वयोनि (विश्व के उत्पत्ति स्थान), (११९) शुचिश्रवा (पवित्र नाम या यश वाले), (१२०) अमृत (मृत्यु रहित), (१२१) शाश्वत-स्थाणु (नित्य और स्थिर), (१२२) वरारोह (उत्तम पद पर आसीन), (१२३) महातपा (महान तप वाले)। (१२४) सर्वग (सर्वत्र जाने वाले), (१२५) सर्वविद्-भानु (सब कुछ जानने वाले सूर्य), (१२६) विष्वक्सेन (जिनकी सेना सब दिशाओं में है), (१२७) जनार्दन (दुष्टों को दंड देने वाले या भक्तों द्वारा प्रार्थित), (१२८) वेद (वेद स्वरूप), (१२९) वेदविद् (वेद जानने वाले), (१३०) अव्यंग (ज्ञान में पूर्ण), (१३१) वेदांग (वेद जिनके अंग हैं), (१३२) वेदवित् (वेदार्थ जानने वाले), (१३३) कवि (त्रिकालदर्शी)। (१३४) लोकाध्यक्ष (लोकों का निरीक्षण करने वाले), (१३५) सुराध्यक्ष (देवताओं के अध्यक्ष), (१३६) धर्माध्यक्ष (धर्म का निरीक्षण करने वाले), (१३७) कृताकृत (कार्य और कारण रूप), (१३८) चतुरात्मा (चार रूपों - विराट, सूत्रात्मा, अव्याकृत, तुरीय - वाले), (१३९) चतुर्व्यूह (वासुदेव, संकर्षण, प्रद्युम्न, अनिरुद्ध - इन चार व्यूहों वाले), (१४०) चतुर्दंष्ट्र (चार दाढ़ों वाले - नृसिंह रूप में), (१४१) चतुर्भुज (चार भुजाओं वाले)। (१४२) भ्राजिष्णु (प्रकाशमान), (१४३) भोजन (भोग्य पदार्थ रूप), (१४४) भोक्ता (भोग करने वाले), (१४५) सहिष्णु (सहन करने वाले), (१४६) जगदादिज (जगत के आदि में उत्पन्न होने वाले), (१४७) अनघ (पाप रहित), (१४८) विजय (विजय स्वरूप), (१४९) जेता (सदा जीतने वाले), (१५०) विश्वयोनि (विश्व के कारण), (१५१) पुनर्वसु (बार-बार शरीरों में वास करने वाले)। (१५२) उपेन्द्र (इंद्र के छोटे भाई या इंद्र से ऊपर), (१५३) वामन (वामन रूप धारण करने वाले), (१५४) प्रांशु (ऊँचे शरीर वाले - त्रिविक्रम रूप में), (१५५) अमोघ (जिनका कार्य व्यर्थ नहीं जाता), (१५६) शुचि (पवित्र), (१५७) ऊर्जित (अत्यंत बलशाली), (१५८) अतीन्द्र (इंद्र से बढ़कर), (१५९) संग्रह (सबको समेटने वाले), (१६०) सर्ग (सृष्टि रूप), (१६१) धृतात्मा (आत्मा को धारण किये हुए), (१६२) नियम (नियमों में बांधने वाले), (१६३) यम (शासन करने वाले)। (१६४) वेद्य (जानने योग्य), (१६५) वैद्य (विद्याओं को जानने वाले), (१६६) सदायोगी (सदा योग में स्थित), (१६७) वीरहा (वीर असुरों का नाश करने वाले), (१६८) माधव (विद्या के पति), (१६९) मधु (शहद के समान मधुर), (१७०) अतीन्द्रिय (इन्द्रियों से परे), (१७१) महामाय (महान माया के स्वामी), (१७२) महोत्साह (महान उत्साह वाले), (१७३) महाबल (महान बल वाले)। (१७४) महाबुद्धि (महान बुद्धि वाले), (१७५) महावीर्य (महान पराक्रम वाले), (१७६) महाशक्ति (महान शक्ति वाले), (१७७) महाद्युति (महान तेज वाले), (१७८) अनिर्देश्यवपु (जिसके रूप का निर्देश नहीं किया जा सकता), (१७९) श्रीमान (शोभायुक्त), (१८०) अमेयात्मा (जिसकी आत्मा का माप नहीं हो सकता), (१८१) महाद्रिधृक् (मंदर और गोवर्धन जैसे बड़े पर्वतों को धारण करने वाले)। (१८२) महेष्वास (महान धनुष वाले), (१८३) महीभर्ता (पृथ्वी का पालन करने वाले), (१८४) श्रीनिवास (जिनके वक्ष में श्री का निवास है), (१८५) सतां गति (सत्पुरुषों की गति), (१८६) अनिरुद्ध (रोके न जा सकने वाले), (१८७) सुरानन्द (देवताओं को आनंद देने वाले), (१८८) गोविन्द (गौओं के रक्षक, पृथ्वी को प्राप्त करने वाले या वाणी के ज्ञाता), (१८९) गोविदां पति (गौओं या ज्ञानियों के स्वामी)। (१९०) मरीचि (तेजस्वी), (१९१) दमन (दमन करने वाले), (१९२) हंस (परमहंस स्वरूप), (१९३) सुपर्ण (सुंदर पंखों वाले गरुड़ रूप), (१९४) भुजगोत्तम (शेषनाग रूप), (१९५) हिरण्यनाभ (स्वर्णमय नाभि वाले), (१९६) सुतपा (उत्तम तप वाले), (१९७) पद्मनाभ (नाभि में कमल वाले), (१९८) प्रजापति (प्रजाओं के स्वामी)। (१९९) अमृत्यु (मृत्यु रहित), (२००) सर्वदृक् (सब कुछ देखने वाले), (२०१) सिंह (सिंह के समान पराक्रमी), (२०२) सन्धाता (जोड़ने वाले), (२०३) सन्धिमान् (संधि युक्त), (२०४) स्थिर (अचल), (२०५) अज (जन्म रहित), (२०६) दुर्मर्षण (शत्रुओं द्वारा असहनीय), (२०७) शास्ता (शासन करने वाले), (२०८) विश्रुतात्मा (विख्यात आत्मा वाले), (२०९) सुरारिहा (देवताओं के शत्रुओं का नाश करने वाले)। (२१०) गुरु (ज्ञान देने वाले), (२११) गुरुतम (सबसे बड़े गुरु), (२१२) धाम (परम स्थान या तेज), (२१३) सत्य (सत्य स्वरूप), (२१४) सत्यपराक्रम (जिनका पराक्रम सत्य है), (२१५) निमिष (पलक झपकने वाले), (२१६) अनिमिष (सदा जाग्रत, पलक न झपकने वाले - मत्स्य रूप में), (२१७) स्रग्वी (माला धारण करने वाले), (२१८) वाचस्पति (विद्याओं के पति), (२१९) उदारधी (उदार बुद्धि वाले)। (२२०) अग्रणी (आगे ले जाने वाले), (२२१) ग्रामणी (गणों के नेता), (२२२) श्रीमान् (शोभायुक्त), (२२३) न्याय (न्याय स्वरूप), (२२४) नेता (मार्गदर्शक), (२२५) समीरण (वायु के समान गति वाले), (२२६) सहस्रमूर्धा (हजार सिरों वाले), (२२७) विश्वात्मा (विश्व की आत्मा), (२२८) सहस्राक्ष (हजार आँखों वाले), (२२९) सहस्रपात् (हजार पैरों वाले)। (२३०) आवर्तन (संसार चक्र को घुमाने वाले), (२३१) निवृत्तात्मा (संसार से परे आत्मा वाले), (२३२) संवृत (ढके हुए), (२३३) सम्प्रमर्दन (भली प्रकार मर्दन करने वाले), (२३४) अहःसंवर्तक (दिन का प्रवर्तन करने वाले), (२३५) वह्नि (अग्नि रूप), (२३६) अनिल (वायु रूप), (२३७) धरणीधर (पृथ्वी को धारण करने वाले)। (२३८) सुप्रसाद (शीघ्र प्रसन्न होने वाले), (२३९) प्रसन्नात्मा (सदा प्रसन्न आत्मा वाले), (२४०) विश्वधृक् (विश्व को धारण करने वाले), (२४१) विश्वभुक् (विश्व का भोग करने वाले), (२४२) विभु (सर्वव्यापक), (२४३) सत्कर्ता (सत्कार करने वाले), (२४४) सत्कृत (सबके द्वारा पूजित), (२४५) साधु (साधु स्वभाव वाले), (२४६) जह्नु (लय करने वाले या भक्तों को परम पद तक ले जाने वाले), (२४७) नारायण (जल में शयन करने वाले या जीवों के आश्रय), (२४८) नर (मार्गदर्शन करने वाले)। (२४९) असंख्येय (गणना से परे), (२५०) अप्रमेयात्मा (जिनकी आत्मा का माप न हो सके), (२५१) विशिष्ट (सबसे श्रेष्ठ), (२५२) शिष्टकृत् (अनुशासन करने वाले), (२५३) शुचि (पवित्र), (२५४) सिद्धार्थ (जिनके सब अर्थ सिद्ध हैं), (२५५) सिद्धसंकल्प (जिनका संकल्प सदा सिद्ध होता है), (२५६) सिद्धिद (सिद्धि देने वाले), (२५७) सिद्धिसाधन (सिद्धि के साधन)। (२५८) वृषाही (धर्म रूपी दिन के स्वामी), (२५९) वृषभ (कामनाओं की वर्षा करने वाले), (२६०) विष्णु (सर्वव्यापी), (२६१) वृषपर्वा (धर्म की सीढ़ियों वाले), (२६२) वृषोदर (धर्ममय उदर वाले), (२६३) वर्धन (बढ़ाने वाले), (२६४) वर्धमान (बढ़ने वाले), (२६५) विविक्त (सबसे पृथक्), (२६६) श्रुतिसागर (वेदों के सागर)। (२६७) सुभुज (सुंदर भुजाओं वाले), (२६८) दुर्धर (कठिनाई से धारण किये जाने वाले), (२६९) वाग्मी (उत्तम वाणी वाले), (२७०) महेन्द्र (महान इंद्र), (२७१) वसुद (धन देने वाले), (२७२) वसु (स्वयं धन रूप), (२७३) नैकरूप (अनेक रूपों वाले), (२७४) बृहद्रूप (विशाल रूप वाले), (२७५) शिपिविष्ट (किरणों में प्रविष्ट या यज्ञपशु रूप), (२७६) प्रकाशन (प्रकाश करने वाले)। (२७७) ओज-तेजो-द्युतिधर (ओज, तेज और द्युति को धारण करने वाले), (२७८) प्रकाशात्मा (प्रकाश स्वरूप आत्मा वाले), (२७९) प्रतापन (गर्मी देने वाले), (२८०) ऋद्ध (समृद्धि से युक्त), (२८१) स्पष्टाक्षर (जिनके अक्षर (नाम) स्पष्ट हैं), (२८२) मन्त्र (मन्त्र स्वरूप), (२८३) चन्द्रांशु (चन्द्रमा की किरणों के समान सुखद), (२८४) भास्करद्युति (सूर्य के समान तेज वाले)। (२८५) अमृतांशूद्भव (अमृत किरणों वाले चंद्रमा के उत्पत्ति स्थान), (२८६) भानु (सूर्य), (२८७) शशबिन्दु (चंद्रमा), (२८८) सुरेश्वर (देवताओं के ईश्वर), (२८९) औषध (औषधि रूप), (२९०) जगतः सेतु (संसार सागर को पार करने के लिए पुल), (२९१) सत्यधर्मपराक्रम (सत्य, धर्म और पराक्रम जिनके स्वरूप हैं)। (२९२) भूतभव्यभवन्नाथ (भूत, भविष्य और वर्तमान के स्वामी), (२९३) पवन (वायु), (२९४) पावन (पवित्र करने वाले), (२९५) अनल (अग्नि), (२९६) कामहा (कामनाओं का नाश करने वाले), (२९७) कामकृत् (कामनाओं को उत्पन्न करने वाले), (२९८) कान्त (अत्यंत सुंदर), (२९९) काम (कामदेव स्वरूप), (३००) कामप्रद (कामनाओं को देने वाले), (३०१) प्रभु (स्वामी)। (३०२) युगादिकृत् (युगों का आरंभ करने वाले), (३०३) युगावर्त (युगों को घुमाने वाले), (३०४) नैकमाय (अनेक मायाओं वाले), (३०५) महाशन (सब कुछ खा जाने वाले - प्रलयकाल में), (३०६) अदृश्य (दिखाई न देने वाले), (३०७) व्यक्तरूप (रूप प्रकट करने वाले), (३०८) सहस्रजित् (हजारों को जीतने वाले), (३०९) अनन्तजित् (अनंतों को जीतने वाले)। (३१०) इष्ट (सबके प्रिय या पूजनीय), (३११) अविशिष्ट (सबसे अभिन्न), (३१२) शिष्टेष्ट (शिष्ट पुरुषों के प्रिय), (३१३) शिखण्डी (मोरपंख धारण करने वाले), (३१४) नहुष (जीवों को बांधने वाले), (३१५) वृष (धर्म स्वरूप या कामनाओं की वर्षा करने वाले), (३१६) क्रोधहा (क्रोध को नष्ट करने वाले), (३१७) क्रोधकृत्कर्ता (क्रोध करने वाले दैत्यों का संहार करने वाले), (३१८) विश्वबाहु (सब ओर भुजाओं वाले), (३१९) महीधर (पृथ्वी को धारण करने वाले)। (३२०) अच्युत (अपने स्वरूप से कभी च्युत न होने वाले), (३२१) प्रथित (विख्यात), (३२२) प्राण (प्राण स्वरूप), (३२३) प्राणद (प्राण देने वाले), (३२४) वासवानुज (इंद्र के छोटे भाई - वामन), (३२५) अपां निधि (समुद्र), (३२६) अधिष्ठान (सबके आधार), (३२७) अप्रमत्त (कभी भूल न करने वाले), (३२८) प्रतिष्ठित (अपनी महिमा में स्थित)। (३२९) स्कन्द (कार्तिकेय रूप या सुखाने वाले), (३३०) स्कन्दधर (धर्म मार्ग को धारण करने वाले), (३३१) धुर्य (धुरा को वहन करने वाले - जगत का भार उठाने वाले), (३३२) वरद (वरदान देने वाले), (३३३) वायुवाहन (वायु को चलाने वाले), (३३४) वासुदेव (वसुदेव के पुत्र या सबमें वास करने वाले देव), (३३५) बृहद्भानु (महान किरणों वाले), (३३६) आदिदेव (सबसे पहले देव), (३३७) पुरन्दर (शत्रुओं के नगरों का नाश करने वाले)। (३३८) अशोक (शोक रहित), (३३९) तारण (तारने वाले), (३४०) तार (तारक मंत्र रूप या बलवान), (३४१) शूर (वीर), (३४२) शौरि (शूरसेन के वंशज - श्रीकृष्ण), (३४३) जनेश्वर (लोगों के ईश्वर), (३४४) अनुकूल (सबके हितैषी), (३४५) शतावर्त (सैकड़ों आवर्तन (जन्म) लेने वाले), (३४६) पद्मी (कमल धारण करने वाले), (३४७) पद्मनिभेक्षण (कमल के समान नेत्र वाले)। (३४८) पद्मनाभ (नाभि में कमल वाले), (३४९) अरविन्दाक्ष (कमल जैसे नेत्रों वाले), (३५०) पद्मगर्भ (कमल के समान हृदय वाले), (३५१) शरीरभृत् (शरीरों का पोषण करने वाले), (३५२) महर्द्धि (महान ऐश्वर्य वाले), (३५३) ऋद्ध (समृद्ध), (३५४) वृद्धात्मा (प्राचीन आत्मा वाले), (३५५) महाक्ष (बड़ी आँखों वाले), (३५६) गरुडध्वज (गरुड़ के चिह्न वाली ध्वजा वाले)। (३५७) अतुल (जिसकी तुलना न हो सके), (३५८) शरभ (शरभ पक्षी रूप), (३५९) भीम (भयानक), (३६०) समयज्ञ (समय के ज्ञाता या समता का व्यवहार करने वाले), (३६१) हविर्हरि (यज्ञ के भाग को ग्रहण करने वाले), (३६२) सर्वलक्षणलक्षण्य (सभी लक्षणों से युक्त और जानने योग्य), (३६३) लक्ष्मीवान् (लक्ष्मी से युक्त), (३६४) समितिञ्जय (युद्ध में जीतने वाले)। (३६५) विक्षर (नाश रहित), (३६६) रोहित (रोहित मत्स्य रूप या लाल वर्ण वाले), (३६७) मार्ग (मुक्ति का मार्ग), (३६८) हेतु (कारण), (३६९) दामोदर (कमर में रस्सी बांधी गयी थी जिनकी - श्रीकृष्ण), (३७०) सह (सहन करने वाले), (३७१) महीधर (पृथ्वी को धारण करने वाले), (३७२) महाभाग (महान भाग्यशाली), (३७३) वेगवान् (अत्यंत वेग वाले), (३७४) अमिताशन (अपरिमित भोजन करने वाले)। (३७५) उद्भव (उत्पत्ति स्थान), (३७६) क्षोभण (हलचल मचाने वाले), (३७७) देव (क्रीडा करने वाले या प्रकाशमान), (३७८) श्रीगर्भ (जिनके उदर में श्री (लक्ष्मी या जगत) है), (३७९) परमेश्वर (परम ईश्वर), (३८०) करण (साधन), (३८१) कारण (मूल कारण), (३८२) कर्ता (करने वाले), (३८३) विकर्ता (विचित्र सृष्टि करने वाले), (३८४) गहन (गंभीर, जानने में कठिन), (३८५) गुह (छिपे हुए)। (३८६) व्यवसाय (निश्चय रूप), (३८७) व्यवस्थान (व्यवस्था करने वाले), (३८८) संस्थान (अंतिम स्थिति), (३८९) स्थानद (स्थान देने वाले), (३९०) ध्रुव (अचल), (३९१) परर्द्धि (उत्कृष्ट ऐश्वर्य वाले), (३९२) परमस्पष्ट (अत्यंत स्पष्ट), (३९३) तुष्ट (संतुष्ट), (३९४) पुष्ट (परिपूर्ण), (३९५) शुभेक्षण (मंगलमय दृष्टि वाले)। (३९६) राम (रमणीय या राम रूप), (३९७) विराम (विराम के स्थान), (३९८) विरज (रजोगुण से रहित) (या विरत - विरक्त), (३९९) मार्ग (मार्ग स्वरूप), (४००) नेय (ज्ञान द्वारा जानने योग्य), (४०१) नय (नीति रूप), (४०२) अनय (जिनका कोई नेता नहीं), (४०३) वीर (वीरतापूर्ण), (४०४) शक्तिमतां श्रेष्ठ (शक्तिशालियों में श्रेष्ठ), (४०५) धर्म (धर्म स्वरूप), (४०६) धर्मविदुत्तम (धर्म जानने वालों में उत्तम)। (४०७) वैकुण्ठ (कुंठा रहित या वैकुण्ठ धाम के स्वामी), (४०८) पुरुष (पुरियों में शयन करने वाले), (४०९) प्राण (प्राण स्वरूप), (४१०) प्राणद (प्राण देने वाले), (४११) प्रणव (ॐकार स्वरूप), (४१२) पृथु (विशाल - राजा पृथु रूप), (४१३) हिरण्यगर्भ (ब्रह्मा के रूप में ब्रह्माण्ड के स्रोत), (४१४) शत्रुघ्न (शत्रुओं का नाश करने वाले), (४१५) व्याप्त (सर्वत्र फैले हुए), (४१६) वायु (वायु स्वरूप), (४१७) अधोक्षज (इंद्रियों से परे)। (४१८) ऋतु (ऋतुओं के रूप), (४१९) सुदर्शन (सुंदर दर्शन वाले या सुदर्शन चक्रधारी), (४२०) काल (समय स्वरूप), (४२१) परमेष्ठी (परम पद में स्थित), (४२२) परिग्रह (स्वीकार करने वाले), (४२३) उग्र (तेजस्वी), (४२४) संवत्सर (वर्ष स्वरूप), (४२५) दक्ष (कुशल), (४२६) विश्राम (विश्राम देने वाले), (४२७) विश्वदक्षिण (सब प्रकार से कुशल)। (४२८) विस्तार (जगत का विस्तार करने वाले), (४२९) स्थावर-स्थाणु (स्थिर और अचल), (४३०) प्रमाण (प्रमाण स्वरूप), (४३१) बीजमव्ययम् (अविनाशी बीज), (४३२) अर्थ (सबके द्वारा प्रार्थनीय), (४३३) अनर्थ (कामना रहित), (४३४) महाकोश (महान खजाने वाले), (४३५) महाभोग (महान भोग वाले), (४३६) महाधन (महान धन वाले)। (४३७) अनिर्विण्ण (खेद रहित), (४३८) स्थविष्ठ (अत्यंत स्थूल), (४३९) अभू (जन्म रहित), (४४०) धर्मयूप (धर्म का स्तम्भ), (४४१) महामख (महान यज्ञ स्वरूप), (४४२) नक्षत्रनेमि (नक्षत्र चक्र की धुरी), (४४३) नक्षत्री (चंद्रमा रूप), (४४४) क्षम (समर्थ), (४४५) क्षाम (प्रलयकाल में सब कुछ क्षीण कर देने वाले), (४४६) समीहन (अच्छी तरह चेष्टा करने वाले)। (४४७) यज्ञ (यज्ञ स्वरूप), (४४८) इज्य (यज्ञ द्वारा पूजनीय), (४४९) महेज्य (सबसे बड़े पूजनीय), (४५०) क्रतु (यज्ञ विशेष), (४५१) सत्रम् (सत् पुरुषों की रक्षा करने वाले), (४५२) सतां गति (सत्पुरुषों की गति), (४५३) सर्वदर्शी (सब कुछ देखने वाले), (४५४) विमुक्तात्मा (मुक्त आत्मा वाले), (४५५) सर्वज्ञ (सब कुछ जानने वाले), (४५६) ज्ञानमुत्तमम् (उत्तम ज्ञान स्वरूप)। (४५७) सुव्रत (उत्तम व्रत वाले), (४५८) सुमुख (सुंदर मुख वाले), (४५९) सूक्ष्म (अत्यंत सूक्ष्म), (४६०) सुघोष (सुंदर वाणी या वेद ध्वनि वाले), (४६१) सुखद (सुख देने वाले), (४६२) सुहृत् (बिना स्वार्थ के हित करने वाले मित्र), (४६३) मनोहर (मन को हरने वाले), (४६४) जितक्रोध (क्रोध को जीतने वाले), (४६५) वीरबाहु (वीर भुजाओं वाले), (४६६) विदारण (शत्रुओं को विदीर्ण करने वाले)। (४६७) स्वापन (सुलाने वाले - योगनिद्रा में), (४६८) स्ववश (स्वतंत्र), (४६९) व्यापी (सर्वत्र व्याप्त), (४७०) नैकात्मा (अनेक आत्माओं वाले), (४७१) नैककर्मकृत् (अनेक कर्म करने वाले), (४७२) वत्सर (जिनमें सब वास करते हैं), (४७३) वत्सल (भक्तों पर स्नेह रखने वाले), (४७४) वत्सी (बछड़ों के पालक), (४७५) रत्नगर्भ (समुद्र रूप), (४७६) धनेश्वर (धन के स्वामी)। (४७७) धर्मगुब् (धर्म की रक्षा करने वाले), (४७८) धर्मकृत् (धर्म का आचरण करने वाले), (४७९) धर्मी (धर्म के आधार), (४८०) सत् (सत् स्वरूप), (४८१) असत् (असत् रूप भी - कारण रूप में), (४८२) क्षरम् (नाशवान जगत रूप), (४८३) अक्षरम् (अविनाशी ब्रह्म रूप), (४८४) अविज्ञाता (जीवात्मा द्वारा न जानने योग्य), (४८५) सहस्रांशु (हजारों किरणों वाले - सूर्य), (४८६) विधाता (सबका विधान करने वाले), (४८७) कृतलक्षण (शास्त्रों के रचयिता)। (४८८) गभस्तिनेमि (किरणों के केंद्र - सूर्य), (४८९) सत्त्वस्थ (सत्त्वगुण में स्थित), (४९०) सिंह (नृसिंह), (४९१) भूतमहेश्वर (प्राणियों के महान ईश्वर), (४९२) आदिदेव (प्रथम देव), (४९३) महादेव (महान देव), (४९४) देवेश (देवताओं के ईश्वर), (४९५) देवभृद्गुरु (देवताओं का पालन करने वाले गुरु - बृहस्पति)। (४९६) उत्तर (सबसे उत्कृष्ट या बचाने वाले), (४९७) गोपति (गौओं या पृथ्वी के पति), (४९८) गोप्ता (रक्षक), (४९९) ज्ञानगम्य (ज्ञान द्वारा जानने योग्य), (५००) पुरातन (अति प्राचीन), (५०१) शरीरभूतभृत् (शरीरों को बनाने वाले पंचभूतों का पोषण करने वाले), (५०२) भोक्ता (भोग करने वाले), (५०३) कपीन्द्र (वानरों के स्वामी - राम), (५०४) भूरिदक्षिण (बहुत दक्षिणा देने वाले)। (५०५) सोमप (यज्ञों में सोम रस पीने वाले), (५०६) अमृतप (अमृत पीने वाले), (५०७) सोम (चंद्रमा रूप या उमा सहित शिव रूप), (५०८) पुरुजित् (अनेकों को जीतने वाले), (५०९) पुरुसत्तम (जीवों में श्रेष्ठ), (५१०) विनय (विनयशीलता प्रदान करने वाले), (५११) जय (विजय स्वरूप), (५१२) सत्यसन्ध (सत्य प्रतिज्ञा वाले), (५१३) दाशार्ह (दशार्ह (यदु) वंश में उत्पन्न), (५१४) सात्वतां पति (यादवों या भक्तों के स्वामी)। (५१५) जीव (जीवन स्वरूप), (५१६) विनयिता साक्षी (विनय के साक्षी), (५१७) मुकुन्द (मुक्ति देने वाले), (५१८) अमितविक्रम (अपरिमित पराक्रम वाले), (५१९) अम्भोनिधि (समुद्र), (५२०) अनन्तात्मा (अनंत आत्मा वाले), (५२१) महोदधिशय (महान समुद्र में शयन करने वाले), (५२२) अन्तक (अंत करने वाले)। (५२३) अज (जन्म रहित), (५२४) महार्ह (महान पूजा के योग्य), (५२५) स्वाभाव्य (स्वाभाविक रूप से स्थित), (५२६) जितामित्र (शत्रुओं को जीतने वाले), (५२७) प्रमोदन (आनंद देने वाले), (५२८) आनन्द (आनंद स्वरूप), (५२९) नन्दन (आनंदित करने वाले), (५३०) नन्द (आनंद से पूर्ण), (५३१) सत्यधर्मा (सत्य है धर्म जिसका), (५३२) त्रिविक्रम (तीन पगों में विश्व नापने वाले)। (५३३) महर्षि कपिलाचार्य (कपिल मुनि के रूप में), (५३४) कृतज्ञ (किये को जानने वाले), (५३५) मेदिनीपति (पृथ्वी के पति), (५३६) त्रिपद (तीन पदों वाले), (५३७) त्रिदशाध्यक्ष (देवताओं के अध्यक्ष), (५३८) महाशृङ्ग (महान सींग वाले - मत्स्य अवतार), (५३९) कृतान्तकृत् (मृत्यु को भी मारने वाले)। (५४०) महावराह (महान वराह रूप), (५४१) गोविन्द (गौओं के रक्षक), (५४२) सुषेण (सुंदर सेना वाले), (५४३) कनकाङ्गदी (सोने के बाजूबंद वाले), (५४४) गुह्य (रहस्यमय), (५४५) गभीर (गहरे), (५४६) गहन (समझने में कठिन), (५४७) गुप्त (छिपे हुए), (५४८) चक्रगदाधर (चक्र और गदा धारण करने वाले)। (५४९) वेधा (रचयिता), (५५०) स्वाङ्ग (सुंदर अंगों वाले), (५५१) अजित (कभी न जीते जाने वाले), (५५२) कृष्ण (श्रीकृष्ण), (५५३) दृढ (अटल), (५५४) संकर्षण (आकर्षित करने वाले या संकर्षण रूप), (५५५) अच्युत (अविनाशी), (५५६) वरुण (वरुण देव रूप), (५५७) वारुण (वरुण के पुत्र रूप - वसिष्ठ/अगस्त्य), (५५८) वृक्ष (वृक्ष रूप), (५५९) पुष्कराक्ष (कमल नयन), (५६०) महामना (उदार मन वाले)। (५६१) भगवान् (ऐश्वर्य आदि छः गुणों से युक्त), (५६२) भगहा (ऐश्वर्य का नाश करने वाले - प्रलयकाल में), (५६३) आनन्दी (आनंद स्वरूप), (५६४) वनमाली (वनमाला धारण करने वाले), (५६५) हलायुध (हल है आयुध जिनका - बलराम), (५६६) आदित्य (अदिति पुत्र - वामन), (५६७) ज्योतिरादित्य (सूर्यों में ज्योति स्वरूप), (५६८) सहिष्णु (सहनशील), (५६९) गतिसत्तम (सर्वश्रेष्ठ गति)। (५७०) सुधन्वा (उत्तम शार्ङ्ग धनुष वाले), (५७१) खण्डपरशु (टूटा हुआ फरसा धारण करने वाले - परशुराम), (५७२) दारुण (कठोर), (५७३) द्रविणप्रद (धन देने वाले), (५७४) दिवस्पृक् (स्वर्ग को छूने वाले), (५७५) सर्वदृग्व्यास (सब देखने वाले व्यास रूप), (५७६) वाचस्पतिरयोनिज (बिना योनि के उत्पन्न वाचस्पति)। (५७७) त्रिसामा (तीन सामों द्वारा स्तुत), (५७८) सामग (सामगान करने वाले), (५७९) साम (सामवेद स्वरूप), (५८०) निर्वाण (मोक्ष स्वरूप), (५८१) भेषज (औषधि), (५८२) भिषक् (वैद्य), (५८३) संन्यासकृत् (संन्यास मार्ग के प्रवर्तक), (५८४) शम (इन्द्रिय निग्रह रूप), (५८५) शान्त (शांत स्वरूप), (५८६) निष्ठा (अंतिम स्थिति), (५८७) शान्ति (शान्ति स्वरूप), (५८८) परायणम् (परम आश्रय)। (५८९) शुभाङ्ग (सुंदर अंगों वाले), (५९०) शान्तिद (शान्ति देने वाले), (५९१) स्रष्टा (रचयिता), (५९२) कुमुद (पृथ्वी में प्रसन्न रहने वाले), (५९३) कुवलेशय (पृथ्वी रूपी कमल में शयन करने वाले), (५९४) गोहित (गौओं का हित करने वाले), (५९५) गोपति (पृथ्वी के पति), (५९६) गोप्ता (रक्षक), (५९७) वृषभाक्ष (धर्ममय दृष्टि वाले), (५९८) वृषप्रिय (जिन्हें धर्म प्रिय है)। (५९९) अनिवर्ती (पीछे न हटने वाले), (६००) निवृत्तात्मा (विषयों से हटी हुई आत्मा वाले), (६०१) संक्षेप्ता (संक्षेप करने वाले), (६०२) क्षेमकृत् (कल्याण करने वाले), (६०३) शिव (मंगलमय), (६०४) श्रीवत्सवक्षा (वक्ष पर श्रीवत्स चिह्न वाले), (६०५) श्रीवास (श्री के निवास स्थान), (६०६) श्रीपति (लक्ष्मी के पति), (६०७) श्रीमतांवर (श्रीमानों में श्रेष्ठ)। (६०८) श्रीद (श्री देने वाले), (६०९) श्रीश (श्री के ईश्वर), (६१०) श्रीनिवास (श्री के निवास), (६११) श्रीनिधि (श्री के खजाने), (६१२) श्रीविभावन (श्री को प्रकट करने वाले), (६१३) श्रीधर (श्री को धारण करने वाले), (६१४) श्रीकर (श्री प्रदान करने वाले), (६१५) श्रेय (कल्याण स्वरूप), (६१६) श्रीमान् (श्री से युक्त), (६१७) लोकत्रयाश्रय (तीनों लोकों के आश्रय)। (६१८) स्वक्ष (सुंदर नेत्रों वाले), (६१९) स्वङ्ग (सुंदर अंगों वाले), (६२०) शतानन्द (सैकड़ों आनंदों वाले), (६२१) नन्दि (आनंद स्वरूप), (६२२) ज्योतिर्गणेश्वर (ज्योतिर्मय गणों के ईश्वर), (६२३) विजितात्मा (मन को जीतने वाले), (६२४) अविधेयात्मा (किसी के अधीन न होने वाली आत्मा वाले), (६२५) सत्कीर्ति (सच्ची कीर्ति वाले), (६२६) छिन्नसंशय (संशयों को काटने वाले)। (६२७) उदीर्ण (सबसे उत्कृष्ट), (६२८) सर्वतश्चक्षु (सब ओर नेत्रों वाले), (६२९) अनीश (जिनका कोई ईश्वर नहीं), (६३०) शाश्वत-स्थिर (सदा रहने वाले और स्थिर), (६३१) भूशय (पृथ्वी पर शयन करने वाले), (६३२) भूषण (आभूषण स्वरूप), (६३३) भूति (ऐश्वर्य), (६३४) विशोक (शोक रहित), (६३५) शोकनाशन (शोक का नाश करने वाले)। (६३६) अर्चिष्मान् (तेजस्वी), (६३७) अर्चित (पूजित), (६३८) कुम्भ (घड़े के समान सबके आधार), (६३९) विशुद्धात्मा (परम शुद्ध आत्मा वाले), (६४०) विशोधन (शुद्ध करने वाले), (६४१) अनिरुद्ध (रोके न जा सकने वाले), (६४२) अप्रतिरथ (जिनका कोई प्रतिद्वंद्वी नहीं), (६४३) प्रद्युम्न (विशेष तेज वाले), (६४४) अमितविक्रम (असीम पराक्रम वाले)। (६४५) कालनेमिनिहा (कालनेमि दैत्य का वध करने वाले), (६४६) वीर (शूरवीर), (६४७) शौरि (शूर कुल में जन्मे), (६४८) शूरजनेश्वर (शूरवीर मनुष्यों के ईश्वर), (६४९) त्रिलोकात्मा (तीनों लोकों की आत्मा), (६५०) त्रिलोकेश (तीनों लोकों के स्वामी), (६५१) केशव (सुंदर केश वाले), (६५२) केशिहा (केशी दैत्य को मारने वाले), (६५३) हरि (दुखों को हरने वाले)। (६५४) कामदेव (कामदेव के समान सुंदर), (६५५) कामपाल (कामनाओं की पूर्ति करने वाले), (६५६) कामी (पूर्णकाम), (६५७) कान्त (मनोहर), (६५८) कृतागम (शास्त्रों के रचयिता), (६५९) अनिर्देश्यवपु (वर्णनातीत शरीर वाले), (६६०) विष्णु (सर्वव्यापी), (६६१) वीर (वीरतापूर्ण), (६६२) अनन्त (अंत रहित), (६६३) धनञ्जय (धन को जीतने वाले - अर्जुन रूप में)। (६६४) ब्रह्मण्य (ब्राह्मणों के हितैषी), (६६५) ब्रह्मकृत् (ब्रह्म (तप, वेद आदि) के कर्ता), (६६६) ब्रह्मा (ब्रह्मा के रूप में रचने वाले), (६६७) ब्रह्म (ब्रह्म स्वरूप), (६६८) ब्रह्मविवर्धन (ब्रह्म को बढ़ाने वाले), (६६९) ब्रह्मवित् (ब्रह्म को जानने वाले), (६७०) ब्राह्मण (ब्राह्मण स्वरूप), (६७१) ब्रह्मी (ब्रह्म में स्थित), (६७२) ब्रह्मज्ञ (अपने ब्रह्म स्वरूप को जानने वाले), (६७३) ब्राह्मणप्रिय (ब्राह्मणों को प्रिय)। (६७४) महाक्रम (महान पग वाले), (६७५) महाकर्मा (महान कर्म करने वाले), (६७६) महातेजा (महान तेज वाले), (६७७) महोरग (महान सर्प - शेषनाग - रूप), (६७८) महाक्रतु (महान यज्ञ स्वरूप), (६७९) महायज्वा (महान यज्ञ करने वाले), (६८०) महायज्ञ (महान यज्ञ रूप), (६८१) महाहवि (महान हविष्य रूप)। (६८२) स्तव्य (स्तुति करने योग्य), (६८३) स्तवप्रिय (स्तुति प्रिय), (६८४) स्तोत्रम् (स्तोत्र रूप), (६८५) स्तुति (स्तुति रूप), (६८६) स्तोता (स्तुति करने वाले), (६८७) रणप्रिय (युद्ध प्रिय), (६८८) पूर्ण (सब प्रकार से परिपूर्ण), (६८९) पूरयिता (पूर्ण करने वाले), (६९०) पुण्य (पुण्य स्वरूप), (६९१) पुण्यकीर्ति (पवित्र कीर्ति वाले), (६९२) अनामय (रोग रहित)। (६९३) मनोजव (मन के समान वेग वाले), (६९४) तीर्थकर (तीर्थों के रचयिता), (६९५) वसुरेता (स्वर्ण वीर्य वाले), (६९६) वसुप्रद (धन देने वाले), (६९७) वसुप्रद (धन देने वाले - पुनरुक्ति आदरार्थ), (६९८) वासुदेव (वसुदेव पुत्र या सब भूतों में वास करने वाले), (६९९) वसु (धन रूप), (७००) वसुमना (उत्तम मन वाले), (७०१) हवि (हविष्य रूप)। (७०२) सद्गति (उत्तम गति), (७०३) सत्कृति (उत्तम कृति), (७०४) सत्ता (अस्तित्व मात्र), (७०५) सद्भूति (उत्तम ऐश्वर्य), (७०६) सत्परायण (सत्पुरुषों के परम आश्रय), (७०७) शूरसेन (शूरवीरों की सेना वाले), (७०८) यदुश्रेष्ठ (यादवों में श्रेष्ठ), (७०९) सन्निवास (सत्पुरुषों के निवास स्थान), (७१०) सुयामुन (यमुना तट पर क्रीडा करने वाले सुंदर)। (७११) भूतावास (प्राणियों के निवास स्थान), (७१२) वासुदेव (सबमें वास करने वाले देव), (७१३) सर्वासुनिलय (सभी प्राणों के आश्रय), (७१४) अनल (अग्नि रूप या अपर्याप्त), (७१५) दर्पहा (अभिमान नष्ट करने वाले), (७१६) दर्पद (अभिमान देने वाले), (७१७) दृप्त (सदा आनंद में मग्न), (७१८) दुर्धर (कठिनता से धारण किये जाने वाले), (७१९) अपराजित (कभी पराजित न होने वाले)। (७२०) विश्वमूर्ति (सम्पूर्ण विश्व जिनका रूप है), (७२१) महामूर्ति (विशाल रूप वाले), (७२२) दीप्तमूर्ति (प्रकाशमान रूप वाले), (७२३) अमूर्तिमान् (निराकार), (७२४) अनेकमूर्ति (अनेक रूपों वाले), (७२५) अव्यक्त (अप्रकट), (७२६) शतमूर्ति (सैकड़ों रूपों वाले), (७२७) शतानन (सैकड़ों मुखों वाले)। (७२८) एक (एक अद्वितीय), (७२९) नैक (अनेक), (७३०) सव (सोमयज्ञ रूप), (७३१) क (सुख स्वरूप), (७३२) किम् (विचारणीय), (७३३) यत् (जो), (७३४) तत् (वह ब्रह्म), (७३५) पदमनुत्तमम् (सर्वश्रेष्ठ पद), (७३६) लोकबन्धु (संसार के बन्धु), (७३७) लोकनाथ (संसार के स्वामी), (७३८) माधव (लक्ष्मीपति), (७३९) भक्तवत्सल (भक्तों पर स्नेह रखने वाले)। (७४०) सुवर्णवर्ण (सोने जैसे रंग वाले), (७४१) हेमाङ्ग (सोने जैसे अंगों वाले), (७४२) वराङ्ग (उत्तम अंगों वाले), (७४३) चन्दनाङ्गदी (चंदन और बाजूबंद से शोभित), (७४४) वीरहा (वीर शत्रुओं का नाश करने वाले), (७४५) विषम (जिनके समान कोई नहीं), (७४६) शून्य (निर्गुण होने से शून्य कहे जाने वाले), (७४७) घृताशी (पिघले घी के समान कृपा करने वाले), (७४८) अचल (स्थिर), (७४९) चल (चलायमान भी)। (७५०) अमानी (अभिमान रहित), (७५१) मानद (मान देने वाले), (७५२) मान्य (माननीय), (७५३) लोकस्वामी (लोकों के स्वामी), (७५४) त्रिलोकधृक् (तीनों लोकों को धारण करने वाले), (७५५) सुमेधा (उत्तम बुद्धि वाले), (७५६) मेधज (यज्ञ से उत्पन्न होने वाले), (७५७) धन्य (कृतार्थ), (७५८) सत्यमेधा (सत्य बुद्धि वाले), (७५९) धराधर (पृथ्वी को धारण करने वाले)। (७६०) तेजोवृष (तेज की वर्षा करने वाले), (७६१) द्युतिधर (कान्ति धारण करने वाले), (७६२) सर्वशस्त्रभृतां वर (सभी शस्त्रधारियों में श्रेष्ठ), (७६३) प्रग्रह (इंद्रियों को वश में रखने वाले या भक्तों की भेंट स्वीकार करने वाले), (७६४) निग्रह (सबको नियंत्रित करने वाले), (७६५) व्यग्र (व्यग्रता रहित), (७६६) नैकशृङ्ग (अनेक सींगों वाले - वराह अवतार), (७६७) गदाग्रज (गद के बड़े भाई या जिनके आगे गदा रहती है)। (७६८) चतुर्मूर्ति (चार मूर्तियों वाले), (७६९) चतुर्बाहु (चार भुजाओं वाले), (७७०) चतुर्व्यूह (चार व्यूहों वाले), (७७१) चतुर्गति (चारों गतियों (वर्णों/आश्रमों) के आश्रय), (७७२) चतुरात्मा (चार अन्तःकरण वाले), (७७३) चतुर्भाव (चार भावों - उत्पत्ति, स्थिति, संहार, मोक्ष - के कारण), (७७४) चतुर्वेदविद् (चारों वेदों को जानने वाले), (७७५) एकपात् (एक चरण से विश्व को व्याप्त करने वाले)। (७७६) समावर्त (संसार चक्र को अच्छी तरह घुमाने वाले), (७७७) अनिवृत्तात्मा (कहीं से न लौटने वाले या विषयों से निवृत्त आत्मा वाले), (७७८) दुर्जय (कठिनता से जीते जाने वाले), (७७९) दुरतिक्रम (जिसका उल्लंघन कठिन है), (७८०) दुर्लभ (कठिनता से प्राप्त होने वाले), (७८१) दुर्गम (कठिनता से जाने जाने वाले), (७८२) दुर्ग (किले के समान अभेद्य), (७८३) दुरावास (कठिनता से ध्यान में लाए जाने वाले), (७८४) दुरारिहा (दुष्ट शत्रुओं का नाश करने वाले)। (७८५) शुभाङ्ग (सुंदर अंगों वाले), (७८६) लोकसारङ्ग (लोकों के सार को ग्रहण करने वाले भ्रमर), (७८७) सुतन्तु (सुंदर जगत रूपी तन्तु वाले), (७८८) तन्तुवर्धन (जगत रूपी तन्तु को बढ़ाने वाले), (७८९) इन्द्रकर्मा (इंद्र के समान कर्म करने वाले), (७९०) महाकर्मा (महान कर्म करने वाले), (७९१) कृतकर्मा (सब कर्म कर चुके), (७९२) कृतागम (शास्त्रों के रचयिता)। (७९३) उद्भव (उत्कृष्ट जन्म वाले), (७९४) सुन्दर (अति सुंदर), (७९५) सुन्द (अत्यंत करुणार्द्र), (७९६) रत्ननाभ (रत्न के समान सुंदर नाभि वाले), (७९७) सुलोचन (सुंदर नेत्रों वाले), (७९८) अर्क (सूर्य रूप), (७९९) वाजसन (अन्न देने वाले), (८००) शृङ्गी (सींग वाले - मत्स्य/वराह अवतार), (८०१) जयन्त (सब प्रकार से विजयी), (८०२) सर्वविज्जयी (सब कुछ जानने वाले और विजयी)। (८०३) सुवर्णबिन्दु (स्वर्णमय बिंदु या अक्षर वाले), (८०४) अक्षोभ्य (क्षोभ रहित), (८०५) सर्ववागीश्वरेश्वर (सभी वाणी के स्वामियों के भी ईश्वर), (८०६) महाह्रद (महान सरोवर रूप), (८०७) महागर्त (महान खाई या माया रूप), (८०८) महाभूत (महान प्राणी), (८०९) महानिधि (महान खजाना)। (८१०) कुमुद (कुमुद पुष्प के समान प्रसन्न करने वाले), (८११) कुन्दर (कुंद पुष्प के समान श्वेत या पृथ्वी को विदीर्ण करने वाले - वराह), (८१२) कुन्द (कुंद पुष्प देने वाले), (८१३) पर्जन्य (वर्षा करने वाले मेघ), (८१४) पावन (पवित्र करने वाले), (८१५) अनिल (वायु), (८१६) अमृताश (अमृत भोजन करने वाले), (८१७) अमृतवपु (अमृतमय शरीर वाले), (८१८) सर्वज्ञ (सब कुछ जानने वाले), (८१९) सर्वतोमुख (सब ओर मुख वाले)। (८२०) सुलभ (सरलता से प्राप्त होने वाले), (८२१) सुव्रत (उत्तम व्रत वाले), (८२२) सिद्ध (सदा पूर्ण), (८२३) शत्रुजित् (शत्रुओं को जीतने वाले), (८२४) शत्रुतापन (शत्रुओं को संताप देने वाले), (८२५) न्यग्रोध (वट वृक्ष रूप), (८२६) उदुम्बर (गूलर वृक्ष रूप), (८२७) अश्वत्थ (पीपल वृक्ष रूप), (८२८) चाणूरान्ध्रनिषूदन (चाणूर और आंध्र (कंस) का वध करने वाले)। (८२९) सहस्रार्चि (हजारों किरणों वाले), (८३०) सप्तजिह्व (सात जिह्वाओं वाले - अग्नि रूप), (८३१) सप्तैधा (सात समिधाओं वाले - अग्नि), (८३२) सप्तवाहन (सात घोड़ों वाले सूर्य), (८३३) अमूर्ति (मूर्ति रहित), (८३४) अनघ (पाप रहित), (८३५) अचिन्त्य (चिंता से परे), (८३६) भयकृत् (दुष्टों को भय देने वाले), (८३७) भयनाशन (भय का नाश करने वाले)। (८३८) अणु (अति सूक्ष्म), (८३९) बृहत् (अति विशाल), (८४०) कृश (अति दुबला), (८४१) स्थूल (अति मोटा), (८४२) गुणभृत् (गुणों को धारण करने वाले), (८४३) निर्गुण (गुणों से रहित), (८४४) महान् (महान), (८४५) अधृत (किसी से धारण न किये गए), (८४६) स्वधृत (स्वयं को धारण करने वाले), (८४७) स्वास्य (सुंदर मुख वाले), (८४८) प्राग्वंश (सबसे प्राचीन वंश), (८४९) वंशवर्धन (वंश को बढ़ाने वाले)। (८५०) भारभृत् (भार वहन करने वाले), (८५१) कथित (शास्त्रों में वर्णित), (८५२) योगी (योग स्वरूप), (८५३) योगीश (योगियों के ईश्वर), (८५४) सर्वकामद (सभी कामनाएं देने वाले), (८५५) आश्रम (आश्रम स्वरूप), (८५६) श्रमण (परिश्रम करने वालों को शांत करने वाले), (८५७) क्षाम (सबका क्षय करने वाले), (८५८) सुपर्ण (गरुड़ रूप), (८५९) वायुवाहन (वायु को चलाने वाले)। (८६०) धनुर्धर (धनुष धारण करने वाले), (८६१) धनुर्वेद (धनुर्वेद के ज्ञाता), (८६२) दण्ड (दण्ड देने वाले), (८६३) दमयिता (दमन करने वाले), (८६४) दम (दमन रूप), (८६५) अपराजित (पराजित न होने वाले), (८६६) सर्वसह (सब कुछ सहने वाले), (८६७) नियन्ता (नियम में रखने वाले), (८६८) अनियम (नियमों से परे), (८६९) अयम (यम रहित)। (८७०) सत्त्ववान् (सत्त्व गुण युक्त), (८७१) सात्त्विक (सात्त्विक स्वरूप), (८७२) सत्य (सत्य स्वरूप), (८७३) सत्यधर्मपरायण (सत्य और धर्म में तत्पर), (८७४) अभिप्राय (सबके हृदय की जानने वाले या प्राप्तव्य), (८७५) प्रियार्ह (प्रिय वस्तु के योग्य), (८७६) अर्ह (पूजा के योग्य), (८७७) प्रियकृत् (प्रिय करने वाले), (८७८) प्रीतिवर्धन (प्रेम बढ़ाने वाले)। (८७९) विहायसगति (आकाश में गमन करने वाले - पक्षी रूप), (८८०) ज्योति (प्रकाश स्वरूप), (८८१) सुरुचि (उत्तम रुचि या कान्ति वाले), (८८२) हुतभुक् (यज्ञ का भाग खाने वाले), (८८३) विभु (सर्वव्यापक), (८८४) रवि (सूर्य), (८८५) विरोचन (विशेष रूप से प्रकाशमान), (८८६) सूर्य (सूर्य देव), (८८७) सविता (सबको उत्पन्न करने वाले), (८८८) रविलोचन (सूर्य रूपी नेत्र वाले)। (८८९) अनन्त (अंत रहित), (८९०) हुतभुक् (हवन का भोग करने वाले), (८९१) भोक्ता (भोग करने वाले), (८९२) सुखद (सुख देने वाले), (८९३) नैकज (अनेक बार जन्म लेने वाले), (८९४) अग्रज (सबसे पहले जन्मे), (८९५) अनिर्विण्ण (कभी खिन्न न होने वाले), (८९६) सदामर्षी (सदा क्षमा करने वाले), (८९७) लोकाधिष्ठानम् (लोकों का आधार), (८९८) अद्भुतः (आश्चर्यमय)। (८९९) सनात् (अति प्राचीन), (९००) सनातनतम (सबसे सनातन), (९०१) कपिल (कपिल मुनि), (९०२) कपि (वानर रूप या सूर्य), (९०३) अव्यय (अविनाशी), (९०४) स्वस्तिद (कल्याण देने वाले), (९०५) स्वस्तिकृत् (कल्याण करने वाले), (९०६) स्वस्ति (कल्याण स्वरूप), (९०७) स्वस्तिभुक् (कल्याण का भोग करने वाले), (९०८) स्वस्तिदक्षिण (कल्याण करने में कुशल)। (९०९) अरौद्र (क्रोध रहित), (९१०) कुण्डली (कुण्डल धारण करने वाले या शेषनाग रूप), (९११) चक्री (चक्र धारण करने वाले), (९१२) विक्रमी (पराक्रमी), (९१३) ऊर्जितशासन (अटल आज्ञा वाले), (९१४) शब्दातिग (शब्दों से परे), (९१५) शब्दसह (सब शब्दों को सहने वाले), (९१६) शिशिर (शीतल), (९१७) शर्वरीकर (रात्रि को करने वाले)। (९१८) अक्रूर (क्रूरता रहित), (९१९) पेशल (कुशल), (९२०) दक्ष (चतुर), (९२१) दक्षिण (उदार या कुशल), (९२२) क्षमिणांवर (क्षमा करने वालों में श्रेष्ठ), (९२३) विद्वत्तम (विद्वानों में श्रेष्ठ), (९२४) वीतभय (भय रहित), (९२५) पुण्यश्रवणकीर्तन (जिनका सुनना और कीर्तन करना पुण्यदायक है)। (९२६) उत्तारण (पार उतारने वाले), (९२७) दुष्कृतिहा (पापों का नाश करने वाले), (९२८) पुण्य (पुण्य स्वरूप), (९२९) दुःस्वप्ननाशन (बुरे सपनों का नाश करने वाले), (९३०) वीरहा (वीर असुरों का नाश करने वाले), (९३१) रक्षण (रक्षा करने वाले), (९३२) सन्त (सत्पुरुष रूप), (९३३) जीवन (जीवन स्वरूप), (९३४) पर्यवस्थित (सर्वत्र व्याप्त)। (९३५) अनन्तरूप (अनंत रूपों वाले), (९३६) अनन्तश्री (अनंत शोभा वाले), (९३७) जितमन्यु (क्रोध को जीतने वाले), (९३८) भयापह (भय को दूर करने वाले), (९३९) चतुरश्र (न्यायपूर्ण), (९४०) गभीरात्मा (गंभीर आत्मा वाले), (९४१) विदिश (विशेष आज्ञा देने वाले), (९४२) व्यादिश (विविध आज्ञा देने वाले), (९४३) दिश (आज्ञा देने वाले)। (९४४) अनादि (आदि रहित), (९४५) भूर्भुव (पृथ्वी और आकाश के आधार), (९४६) लक्ष्मी (लक्ष्मी स्वरूप), (९४७) सुवीर (उत्तम वीर), (९४८) रुचिराङ्गद (सुंदर बाजूबंद वाले), (९४९) जनन (उत्पन्न करने वाले), (९५०) जनजन्मादि (प्राणियों के जन्म आदि के कारण), (९५१) भीम (भयानक), (९५२) भीमपराक्रम (भयानक पराक्रम वाले)। (९५३) आधारनिलय (आधारों के भी आधार), (९५४) अधाता (जिनका कोई धारण करने वाला नहीं), (९५५) पुष्पहास (पुष्प के समान खिलने वाले), (९५६) प्रजागर (सदा जाग्रत), (९५७) ऊर्ध्वग (सबसे ऊपर जाने वाले), (९५८) सत्पथाचार (उत्तम मार्ग पर आचरण करने वाले), (९५९) प्राणद (प्राण देने वाले), (९६०) प्रणव (ॐकार), (९६१) पण (व्यवहार करने वाले)। (९६२) प्रमाणम् (प्रमाण स्वरूप), (९६३) प्राणनिलय (प्राणों के आश्रय), (९६४) प्राणभृत् (प्राणों को धारण करने वाले), (९६५) प्राणजीवन (प्राणों को जीवन देने वाले), (९६६) तत्त्वम् (वास्तविक तत्व), (९६७) तत्त्वविद् (तत्व को जानने वाले), (९६८) एकात्मा (एक ही आत्मा), (९६९) जन्ममृत्युजरातिग (जन्म, मृत्यु और बुढ़ापे से परे)। (९७०) भूर्भुवःस्वस्तरु (भूः, भुवः, स्वः लोकों के लिए वृक्ष स्वरूप), (९७१) तार (तारने वाले), (९७२) सविता (सबको उत्पन्न करने वाले पिता), (९७३) प्रपितामह (ब्रह्मा जी के भी पिता), (९७४) यज्ञ (यज्ञ स्वरूप), (९७५) यज्ञपति (यज्ञ के स्वामी), (९७६) यज्वा (यज्ञ करने वाले), (९७७) यज्ञाङ्ग (यज्ञ जिनके अंग हैं), (९७८) यज्ञवाहन (यज्ञ को वहन करने वाले)। (९७९) यज्ञभृत् (यज्ञ को धारण करने वाले), (९८०) यज्ञकृत् (यज्ञ करने वाले), (९८१) यज्ञी (यज्ञ के भोक्ता), (९८२) यज्ञभुक् (यज्ञ का भोग करने वाले), (९८३) यज्ञसाधन (यज्ञ के साधन), (९८४) यज्ञान्तकृत् (यज्ञ का फल देने वाले), (९८५) यज्ञगुह्यम् (यज्ञ का रहस्य), (९८६) अन्नम् (अन्न स्वरूप), (९८७) अन्नाद एव च (अन्न खाने वाले भी)। (९८८) आत्मयोनि (स्वयं अपनी उत्पत्ति के कारण), (९८९) स्वयञ्जात (स्वयं उत्पन्न हुए), (९९०) वैखान (वैखानस शास्त्र के प्रवर्तक या पृथ्वी खोदने वाले - वराह), (९९१) सामगायन (सामगान करने वाले), (९९२) देवकीनन्दन (देवकी के पुत्र), (९९३) स्रष्टा (सृष्टि करने वाले), (९९४) क्षितीश (पृथ्वी के स्वामी), (९९५) पापनाशन (पापों का नाश करने वाले)। (९९६) शङ्खभृत् (शंख धारण करने वाले), (९९७) नन्दकी (नन्दक नामक खड्ग धारण करने वाले), (९९८) चक्री (चक्र धारण करने वाले), (९९९) शार्ङ्गधन्वा (शार्ङ्ग नामक धनुष धारण करने वाले), (१०००) गदाधर (गदा धारण करने वाले), (१००१) रथाङ्गपाणि (चक्र हाथ में धारण करने वाले), (१००२) अक्षोभ्य (क्षोभरहित), (१००३) सर्वप्रहरणायुध (सभी प्रकार के प्रहार करने वाले आयुधों से युक्त)। (सहस्रनाम स्तोत्र में १००० नाम पूर्ण हुए। कुछ नामों की गणना में भिन्नता के कारण संख्या १००० से थोड़ी अधिक हो सकती है, जैसे यहाँ १००३ तक है।) सर्वप्रहरणायुध ॐ नम इति । (सभी प्रकार के प्रहार करने वाले आयुधों से युक्त भगवान को ॐ नमस्कार।) वनमाला धारण करने वाले, गदाधारी, शार्ङ्ग धनुष वाले, शंखधारी, चक्रधारी और नन्दक खड्गधारी, श्रीमान् नारायण, विष्णु, वासुदेव हमारी रक्षा करें। श्री वासुदेवोऽभिरक्षतु ॐ नम इति । (श्री वासुदेव हमारी रक्षा करें, ॐ नमस्कार।) उत्तरन्यास, फलश्रुतिः (पाठ के बाद का न्यास और फल का वर्णन) भीष्म ने कहा --- इस प्रकार कीर्तन करने योग्य महात्मा केशव के दिव्य हजार नामों को पूर्ण रूप से कहा गया है। जो मनुष्य इसे नित्य सुनता है अथवा जो इसका पाठ करता है, उसे इस लोक और परलोक में कभी कुछ भी अशुभ प्राप्त नहीं होता। इसका पाठ करने से ब्राह्मण वेदान्त का ज्ञाता होता है, क्षत्रिय विजयी होता है, वैश्य धन-समृद्धि से युक्त होता है और शूद्र सुख प्राप्त करता है। धर्म की इच्छा वाला धर्म प्राप्त करता है, धन की इच्छा वाला धन प्राप्त करता है, कामनाओं की इच्छा वाला कामनाएं पूर्ण करता है और संतान की इच्छा वाला संतान प्राप्त करता है। जो भक्तिमान् मनुष्य प्रतिदिन प्रातःकाल उठकर, पवित्र होकर, एकाग्र मन से भगवान् वासुदेव के इन हजार नामों का भली-भाँति पाठ करता है, वह महान् यश तथा अपने कुल में प्रधानता प्राप्त करता है। उसे अचल सम्पत्ति प्राप्त होती है तथा वह सर्वोत्तम कल्याण (मोक्ष) प्राप्त करता है। उसे कहीं भी भय नहीं लगता, वह वीर्य और तेज प्राप्त करता है। वह निरोगी, कांतिमान तथा बल, रूप और गुणों से युक्त हो जाता है। रोगी मनुष्य रोग से मुक्त हो जाता है, बन्धन में पड़ा हुआ बन्धन से छूट जाता है, भयभीत मनुष्य भय से मुक्त हो जाता है और आपत्ति में फंसा हुआ आपत्ति से छूट जाता है। पुरुषोत्तम भगवान् की नित्य भक्तिपूर्वक हजार नामों से स्तुति करने वाला पुरुष शीघ्र ही सब कठिनाइयों को पार कर जाता है। वासुदेव का आश्रय लेने वाला और वासुदेव परायण मनुष्य सभी पापों से विशुद्ध होकर सनातन ब्रह्म को प्राप्त करता है। वासुदेव के भक्तों का कभी कुछ अशुभ नहीं होता। उन्हें जन्म, मृत्यु, बुढ़ापा और रोग आदि का भय नहीं सताता। इस स्तोत्र का श्रद्धा और भक्तिपूर्वक पाठ करने वाला मनुष्य आत्म-सुख, क्षमा, लक्ष्मी, धैर्य, स्मृति और कीर्ति से युक्त होता है। पुरुषोत्तम भगवान् के प्रति भक्ति रखने वाले पुण्यशाली भक्तों में न क्रोध होता है, न ईर्ष्या, न लोभ और न ही अशुभ बुद्धि होती है। चन्द्रमा, सूर्य और नक्षत्रों सहित स्वर्ग, आकाश, दिशाएं, पृथ्वी और महासागर – ये सब महात्मा वासुदेव के वीर्य (शक्ति) से ही धारण किये हुए हैं। देवता, असुर, गन्धर्व, यक्ष, नाग और राक्षसों सहित यह चर-अचर सम्पूर्ण जगत भगवान् श्रीकृष्ण के वश में स्थित है। इन्द्रियाँ, मन, बुद्धि, सत्त्वगुण, तेज, बल, धैर्य – इन सबको तथा क्षेत्र (शरीर) और क्षेत्रज्ञ (आत्मा) को भी विद्वान् लोग वासुदेव स्वरूप ही कहते हैं। सभी शास्त्रों में सर्वप्रथम सदाचार का ही विधान किया गया है। आचार से ही धर्म उत्पन्न होता है और धर्म के स्वामी अच्युत (भगवान् विष्णु) हैं। ऋषिगण, पितर, देवता, महाभूत, धातुएँ तथा यह चर-अचर सम्पूर्ण जगत नारायण से ही उत्पन्न हुआ है। योग, ज्ञान, सांख्य, विद्याएँ, शिल्प आदि कर्म, वेद, शास्त्र और विज्ञान – यह सब कुछ भगवान् जनार्दन से ही (प्रकट हुआ) है। एक ही महान् तत्त्व विष्णु अनेक भिन्न-भिन्न प्राणियों के रूप में हैं। वे तीनों लोकों में व्याप्त होकर, भूतात्मा के रूप में, सम्पूर्ण विश्व का भोग करते हुए भी अविनाशी हैं। जो पुरुष कल्याण और सुख प्राप्त करना चाहता है, उसे भगवान् विष्णु के इस स्तोत्र का, जिसे श्री व्यासजी ने रचा है, अवश्य पाठ करना चाहिए। जो विश्व के ईश्वर, अजन्मा, देव, जगत के अविनाशी स्वामी, कमल नयन भगवान् का भजन करते हैं, वे कभी पराभव (हार या अपमान) को प्राप्त नहीं होते। न ते यान्ति पराभवम् ॐ नम इति । (वे पराभव को प्राप्त नहीं होते, ॐ नमस्कार।) अर्जुन ने कहा --- 23. हे कमल-दल के समान विशाल नेत्रों वाले! हे पद्मनाभ! हे देवों में श्रेष्ठ! हे जनार्दन! आप अपने प्रेमी भक्तों के रक्षक बनें। श्री भगवान् ने कहा --- 24. हे पाण्डव! जो मनुष्य मुझे हजार नामों से स्तुति करने की इच्छा रखता है, मैं उसके द्वारा (पढ़े गये) एक ही श्लोक से स्तुत हो जाता हूँ, इसमें कोई संशय नहीं है। स्तुत एव न संशय ॐ नम इति । (निश्चित रूप से स्तुति हो जाती है, ॐ नमस्कार।) व्यास जी ने कहा --- 25. वासुदेव के वास करने से ही तीनों लोक वासित (सुवासित/प्रकाशित) हैं। आप सभी प्राणियों के निवास स्थान हैं, हे वासुदेव! आपको नमस्कार है। श्री वासुदेव नमोऽस्तु त ॐ नम इति । (श्री वासुदेव! आपको नमस्कार है, ॐ नमस्कार।) पार्वती जी ने कहा --- 26. हे प्रभो! वह कौन सा छोटा उपाय है, जिससे पंडितजन नित्य ही विष्णु के हजार नामों के (पाठ का फल) प्राप्त कर लेते हैं? मैं यह सुनना चाहती हूँ। ईश्वर (शिव) ने कहा --- 27. हे सुमुखी! 'श्री राम, राम, राम' – इस प्रकार राम नाम में रमण करना (या प्रेमपूर्वक जपना) हजार नामों के समान है। (एक 'राम' नाम विष्णु के हजार नामों के बराबर है।) श्री राम नाम वरानन ॐ नम इति । (हे सुमुखी! राम नाम (सहस्रनाम के तुल्य है), ॐ नमस्कार।) ब्रह्मा जी ने कहा --- 28. अनंत, हजार मूर्तियों वाले, हजार पैरों, आँखों, सिरों और भुजाओं वाले, हजार नामों वाले, शाश्वत पुरुष, हजारों करोड़ युगों को धारण करने वाले भगवान् को नमस्कार है। सहस्रकोटियुगधारिणे नम ॐ नम इति । (हजारों करोड़ युगों को धारण करने वाले को नमस्कार, ॐ नमस्कार।) ॐ तत् सत्। इस प्रकार श्री महाभारत की एक लाख श्लोकों वाली संहिता में, व्यास जी द्वारा रचित आनुशासनिक पर्व के अन्तर्गत भीष्म-युधिष्ठिर संवाद में श्री विष्णु का दिव्य सहस्रनाम स्तोत्र (समाप्त हुआ)। सञ्जय ने कहा --- 29. जहाँ योगेश्वर श्रीकृष्ण हैं और जहाँ धनुर्धारी अर्जुन हैं, वहीं श्री (शोभा, सम्पत्ति), विजय, ऐश्वर्य और अचल नीति है – ऐसा मेरा मत है। श्री भगवान् ने कहा --- 30. जो लोग अनन्य भाव से मेरा चिन्तन करते हुए मेरी उपासना करते हैं, उन नित्य मुझमें लगे हुए भक्तों का योग (अप्राप्त वस्तु की प्राप्ति) और क्षेम (प्राप्त वस्तु की रक्षा) मैं स्वयं वहन करता हूँ। 31. साधुओं (सज्जनों) की रक्षा करने के लिए, दुष्टों का विनाश करने के लिए और धर्म की भली-भाँति स्थापना करने के लिए मैं युग-युग में प्रकट होता हूँ। 32. जो दुखी हैं, उदास हैं, शिथिल हैं, भयभीत हैं अथवा घोर रोगों से ग्रस्त हैं, वे केवल 'नारायण' शब्द का संकीर्तन करने मात्र से दुखों से मुक्त होकर सुखी हो जाते हैं। 33. मैं शरीर से, वाणी से, मन से, इन्द्रियों से, बुद्धि से, आत्मा से अथवा प्रकृति के स्वभाव वश जो कुछ भी कर्म करता हूँ, वह सब परम पुरुष नारायण के लिए ही है – ऐसा कहकर समर्पित करता हूँ। इति श्री विष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रं सम्पूर्णम् । **(इस प्रकार श्री विष्णु का दिव्य सहस्रनाम स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।) ** ॐ तत् सत् । (महाभारत, अनुशासन पर्व, अध्याय १४९) अतिरिक्त समापन श्लोक ॐ आपत्तियों को हरने वाले, सब सम्पदाओं को देने वाले, लोकों को प्रिय लगने वाले श्रीराम को मैं बार-बार नमस्कार करता हूँ। दुखियों के दुःख हरने वाले, भयभीतों के भय का नाश करने वाले, शत्रुओं के लिए कालदण्ड स्वरूप उन रामचन्द्र जी को मैं नमस्कार करता हूँ। जिनके हाथ में कोदण्ड धनुष है, जिन्होंने बाण चढ़ा रखा है, और जिन्होंने समस्त दैत्यों का नाश कर दिया है, उन शरणागतों की विपत्ति दूर करने वाले श्री राम को नमस्कार है। राम, रामभद्र, रामचन्द्र, वेधस (ब्रह्मा स्वरूप), रघुनाथ, नाथ (स्वामी) और सीता जी के पति को नमस्कार है। महान् बलशाली, कानों तक धनुष खींचे हुए श्री राम और लक्ष्मण आगे से, पीछे से और दोनों ओर से मेरी रक्षा करें। कवच पहने, खड्ग धारण किये, धनुष-बाण लिए, तत्पर युवा श्री राम लक्ष्मण जी के सहित मेरे आगे चलते हुए नित्य मेरी रक्षा करें। अच्युत, अनन्त, गोविन्द – इन नामों के उच्चारण रूपी औषधि से समस्त रोग नष्ट हो जाते हैं, यह मैं सत्य-सत्य कहता हूँ। भुजा उठाकर सत्य-सत्य, पुनः सत्य कहा जाता है कि वेद से बढ़कर कोई शास्त्र नहीं है और केशव से बढ़कर कोई देवता नहीं है। जब शरीर जर्जर हो जाये, काया रोगों से ग्रस्त हो जाये, तब गंगा जी का जल ही औषधि है और भगवान् नारायण हरि ही वैद्य हैं। सम्पूर्ण शास्त्रों का आलोड़न (मंथन) करके और बार-बार विचार करके यही एक निष्कर्ष निकलता है कि भगवान् नारायण हरि ही ध्यान करने योग्य हैं। हे देव! जो अक्षर, पद या मात्रा मुझसे छूट गयी हो या गलत हो गयी हो, वह सब क्षमा करें। हे नारायण! आपको नमस्कार है। हे पुरुषोत्तम! विसर्ग, बिंदु, मात्राएँ, पद, पाद और अक्षर जो कुछ भी कम या अधिक हो गए हों, उन्हें क्षमा करें। वैकल्पिक समापन श्लोक कमलनाभ को नमस्कार, जल में शयन करने वाले को नमस्कार। हे केशव, हे अनन्त, हे वासुदेव! आपको नमस्कार है। ब्रह्मण्यदेव (ब्राह्मणों के हितैषी देव) को नमस्कार, गौ और ब्राह्मणों का हित करने वाले को नमस्कार। जगत का हित करने वाले कृष्ण, गोविन्द को बार-बार नमस्कार। जैसे आकाश से गिरा हुआ जल समुद्र में ही जाता है, वैसे ही सभी देवताओं को किया गया नमस्कार केशव (विष्णु) को ही पहुँचता है। यही काँटों से रहित (सरल) मार्ग है जहाँ भगवान् हरि की पूजा होती है। जिस शास्त्र में गोविन्द की चर्चा नहीं है, उसे कुमार्ग समझो। सम्पूर्ण वेदों में जो पुण्य है, सम्पूर्ण तीर्थों में जो फल है, वह फल भगवान् जनार्दन की स्तुति करने से मनुष्य प्राप्त कर लेता है। जो मनुष्य नित्य तीनों समय, अथवा दो समय, अथवा एक समय भी केशव के मन्दिर में इसका पाठ करता है, उसके सारे क्रूर (पाप या ग्रह) नष्ट हो जाते हैं। इस स्तोत्र का पाठ करने पर उसके शत्रु जल जाते हैं, सभी ग्रह सदा सौम्य हो जाते हैं और पाप विलीन हो जाते हैं। जिसने इसका ध्यान किया, जिसने इसे सुना, जिसके द्वारा यह स्तोत्र पढ़ा जाता है, उसने मानो सब दान दे दिए और सभी देवताओं की पूजा कर ली। जो द्वादशी के दिन मेरे (विष्णु के) समीप इस सहस्रनाम का पाठ करता है, उसे इस लोक में या परलोक में कहीं भी भय नहीं रहता। हे पार्थ! अश्वत्थ (पीपल) के समीप मन में केशव का ध्यान करके जो सहस्रनाम का पाठ करता है, उसके करोड़ों कल्पों के पाप धीरे-धीरे जल जाते हैं और उसे करोड़ों गायों के दान का फल मिलता है। जो मनुष्य नित्य शिवालय में या तुलसी वन में बैठकर इसका पाठ करता है, वह मुक्ति प्राप्त करता है - यह चक्रपाणि (विष्णु) का वचन है। ब्रह्महत्या आदि घोर पाप भी नष्ट हो जाते हैं। जब इतने बड़े पाप विलीन हो जाते हैं, तो अन्य पापों की तो बात ही क्या है! वह सब पापों से मुक्त होकर विष्णुलोक को जाता है। ॥ हरिः ॐ तत्सत् ॥

Vishnu Sahasranamam Significance
Significance of Vishnu Sahasranamam The Vishnu Sahasranamam is a highly revered hymn in Hinduism, found in the Anushasana Parva of the epic Mahabharata. Its significance stems from multiple aspects: Praise of the Supreme: It consists of 1000 names (Sahasranama) glorifying Lord Vishnu, who is considered the Supreme Being (Para Brahman) in Vaishnavism, the preserver and sustainer of the universe. Each name represents a different quality, attribute, power, or manifestation of the Divine. Path to Liberation (Moksha): Reciting or listening to the Sahasranamam with devotion is believed to be a powerful spiritual practice (sadhana). The Phalashruti (section describing benefits) explicitly states that it helps purify the mind, wash away sins (negative karma), remove fear (including the fear of birth, death, old age, and disease), and ultimately leads the devotee towards liberation from the cycle of rebirth. Fulfillment of Desires: While the ultimate goal is liberation, the hymn is also believed to grant worldly benefits. As stated by Bhishma, chanting it helps attain righteousness (Dharma), wealth (Artha), fulfillment of desires (Kama), and progeny. It brings peace, prosperity, good health, courage, and success. Remedy for Suffering: It is considered an antidote to various afflictions, physical and mental. The text mentions that the sick are cured, the bound are freed, the fearful overcome fear, and those in distress find relief by chanting these names. Source of Knowledge: The names encapsulate profound philosophical concepts. Meditating on their meaning helps understand the multifaceted nature of God – both transcendent (beyond attributes) and immanent (present in everything). It reveals Vishnu as the source, sustainer, and final destination of all creation. Accessibility: It provides a relatively accessible path of devotion (Bhakti) suitable for people in all stages of life and from all backgrounds (as indicated by the benefits mentioned for different varnas). The dialogue between Shiva and Parvati at the end, highlighting the equivalence of chanting "Rama" to the thousand names, further emphasizes its accessibility and power. Vibrational Power: The Sanskrit sounds of the names themselves are considered sacred and potent. Chanting them is believed to create positive vibrations that purify the environment and the chanter's consciousness. In essence, the Vishnu Sahasranamam is a comprehensive prayer that covers the entire spectrum of human aspiration, from worldly well-being to the ultimate spiritual goal of liberation, through the simple yet profound act of remembering and glorifying the Divine through His innumerable names. विष्णु सहस्रनाम का महत्व विष्णु सहस्रनाम हिन्दू धर्म में एक अत्यंत पूजनीय स्तोत्र है, जो महाकाव्य महाभारत के अनुशासन पर्व में पाया जाता है। इसका महत्व कई पहलुओं से आता है: परमात्मा की स्तुति: इसमें भगवान विष्णु के 1000 नाम (सहस्रनाम) हैं, जो वैष्णव संप्रदाय में परब्रह्म (सर्वोच्च सत्ता), ब्रह्मांड के पालक और रक्षक माने जाते हैं। प्रत्येक नाम परमात्मा के एक अलग गुण, विशेषता, शक्ति या स्वरूप का प्रतिनिधित्व करता है। मोक्ष का मार्ग: भक्ति के साथ सहस्रनाम का पाठ करना या सुनना एक शक्तिशाली आध्यात्मिक साधना मानी जाती है। इसकी फलश्रुति (लाभ बताने वाला खंड) स्पष्ट रूप से कहती है कि यह मन को शुद्ध करने, पापों (नकारात्मक कर्मों) को धोने, भय (जन्म, मृत्यु, बुढ़ापे और रोग के भय सहित) को दूर करने में मदद करता है और अंततः भक्त को पुनर्जन्म के चक्र से मुक्ति (मोक्ष) की ओर ले जाता है। कामनाओं की पूर्ति: यद्यपि अंतिम लक्ष्य मोक्ष है, यह स्तोत्र सांसारिक लाभ प्रदान करने वाला भी माना जाता है। जैसा कि भीष्म ने कहा है, इसका पाठ करने से धर्म, अर्थ, काम (इच्छाओं की पूर्ति) और संतान की प्राप्ति में मदद मिलती है। यह शांति, समृद्धि, अच्छा स्वास्थ्य, साहस और सफलता लाता है। कष्टों का निवारण: इसे विभिन्न शारीरिक और मानसिक कष्टों का निवारक माना जाता है। पाठ में उल्लेख है कि इन नामों का जप करने से बीमार ठीक हो जाते हैं, बंधे हुए मुक्त हो जाते हैं, भयभीत भय पर विजय प्राप्त करते हैं, और संकट में पड़े लोगों को राहत मिलती है। ज्ञान का स्रोत: इन नामों में गहरे दार्शनिक सिद्धांत समाहित हैं। उनके अर्थ पर ध्यान करने से ईश्वर के बहुआयामी स्वरूप - निर्गुण (गुणों से परे) और सगुण (सर्वव्यापी) - को समझने में मदद मिलती है। यह विष्णु को सभी सृष्टि के स्रोत, पालक और अंतिम गंतव्य के रूप में प्रकट करता है। सरलता और सुलभता: यह भक्ति का एक अपेक्षाकृत सुलभ मार्ग प्रदान करता है जो जीवन के सभी चरणों और सभी पृष्ठभूमि के लोगों के लिए उपयुक्त है (जैसा कि विभिन्न वर्णों के लिए बताए गए लाभों से संकेत मिलता है)। अंत में शिव और पार्वती के बीच का संवाद, जिसमें "राम" नाम के जप को हजार नामों के बराबर बताया गया है, इसकी सुलभता और शक्ति पर और जोर देता है। ध्वनि की शक्ति: नामों की संस्कृत ध्वनियों को स्वयं पवित्र और शक्तिशाली माना जाता है। माना जाता है कि उनका जप सकारात्मक कंपन पैदा करता है जो वातावरण और जप करने वाले की चेतना को शुद्ध करता है। संक्षेप में, विष्णु सहस्रनाम एक व्यापक प्रार्थना है जो मानवीय आकांक्षाओं के पूर्ण स्पेक्ट्रम को समाहित करती है - सांसारिक कल्याण से लेकर मोक्ष के अंतिम आध्यात्मिक लक्ष्य तक, भगवान के असंख्य नामों के माध्यम से उनका स्मरण और महिमामंडन करने के सरल लेकिन गहन कार्य द्वारा।